Posledné slová pilotov: Spadneme, sme mŕtvi!

BRATISLAVA / Pred piatimi rokmi sa na ceste medzi Rio de Janeirom a Parížom do Atlantického oceánu zrútilo lietadlo s 228 ľuďmi, vrátane troch Slovákov. Airbus pilotoval najmenej skúsený pilot, kapitán spal. Keď sa vrátil, bolo už neskoro. Tragédii sa venuje októbrové vydanie magazínu Vanity Fair, ktoré detailne opisuje posledné momenty na palube pred pádom.

Dvestošesťnásť cestujúcich na letisku v brazílskom Riu de Janeiro netušilo, keď vstupovalo na palubu lietadla smerujúceho do Paríža, že už nikdy neuvidia denné svetlo, začína rozprávanie magazín Vanity Fair.

Na palube letu Air France 447 bolo okrem cestujúcich deväť letušiek a traja piloti. Pred sebou mali asi jedenásťhodinovú cestu. Boli vysoko kvalifikovaní a pracovali pre jednu z najprestížnejších leteckých spoločností, na ktorú je hrdé celé Francúzsko.

Dokonca aj dnes, po všetkých analýzach, mnohí nedokážu uveriť, že lietadlo havarovalo. Táto nehoda tak ostáva jednou z najprekvapujúcejších leteckých katastrof vôbec. 

Spoľahlivosť nadovšetko

Posádka letu prišla do Ria tri dni pred nehodou a ubytovala sa v hoteli Sofitel na preslávenej pláži Copacabana. Tridsaťdvaročný pilot Pierre-Cédric Bonin si so sebou vzal aj manželku, ich dve deti zostali doma. Kapitán Marc Dubois (58) cestoval s letuškou mimo služby. Mal nalietaných už jedenásťtisíc hodín. Údajne bol však počas letu veľmi unavený, pretože predcházajúci deň strávil výletmi so svojou spoločníčkou po Riu a v noci toho veľa nenaspal. 

Airbus 330 s 228 ľuďmi na palube vzlietol podľa plánu o 19:29. Tento typ lietadla je mimoriadne spoľahlivý, za pätnásť rokov od jeho uvedenia, nemala žiadna linka nehodu.

sita

V kokpite sedel Dubois na ľavom sedadle, čo je štandardné miesto pre kapitána. Napriek tomu, že práve on bol ten, kto bol za bezpečnosť letu zodpovedný, Dubois v tomto prípade lietadlo neovládal, udržiaval spojenie, kontroloval zoznamy a povinnosti.

Pravé sedadlo počas tohto letu patrilo mladému pilotovi, Boninovi. Jeho úlohou bolo vzlietnuť, pristáť a počas letu dohliadať na autopilota. Bonin bol medzi pilotmi takmer nováčik. Nalietaných mal síce 2936 hodín, avšak skúsenosti mal minimálne, keďže väčšinu jeho letov riadil autopilot.

Bonin zapol autopilota štyri minúty po odlete, čo je štandardný postup. Trasa letu bola detailne naplánovaná - z pobrežia Brazílie, cez mesto Natal, následne na severovýchod cez Atlantik priamo do Paríža.

Podmienky pre let vyzerali ideálne. Tridsaťjeden minúť od štartu lietadlo dosiahlo požadovanú výšku 35 tisíc stôp.

Nahrávač letových dát počas letu zaznamenával viac ako tisíc parametrov.

Pri leteckej nehode zahynulo 228 vrátane troch Slovákov, pozrite si reportáž:

Všetko je poriadku

Bolo 21:09. V kokpite to vyzeralo pokojne. Niekto šušťal s papiermi, niekto si nastavoval sedadlo. O 21:24 Dubois spomenul, že si na večeru budú musieť asi počkať, Bonin priznal, že aj on začína byť hladný. Napriek tomu, že sa piloti nepoznali, tykali si. Kamarátske správanie bolo u pilotov Air France bežné. Bonin však pôsobil veľmi úctivo a priveľmi si uvedomoval hodnosť svojho kolegu.

O chvíľu prišla do kokpitu letuška a spýtala sa, či je všetko v poriadku. Bonin jednoznačne pritakal.

Dubois nepovedal nič. Pravdepodobne mal na ušiach slúchadlá a počúval operu. Letuška otázku zopakovala: "Aj vy ste v poriadku?" Dubois sa mykol. "Všetko je v poriadku? Nechcete kávu alebo čaj?" spýtala sa znova. "Nie, nie, všetko je v poriadku," odpovedal kapitán.

Dubois posunul slúchadlá svojmu kolegovi, ten pár minút počúval hudbu a povedal: "Jediné, čo tu chýba je whiskey".

Od dispečerov z Paríža prišli informácie o búrkach. Nikto z pilotov sa k tomu nevyjadril, avšak neskôr sa objavili  špekulácie, že to Bonina znervóznilo.

Väčšina cestujúcich bola pochovaná v hĺbke 3900 metrov, pozrite si reportáž:

"Nebudeme sa znervózňovať pre búrku, že?" spýtal sa Dubois. Toto bola ideálna príležitosť pre Bonina, aby vyjadril svoje znepokojenie a neistotu. Vtedy vošla do kokpitu letuška a pilotov požiadala, aby v batožinovom priestore znížili teplotu, Bála sa, že sa jej pokazí mäso v taške. Bonin jej vyhovel. O pätnásť minút letuška pilotom oznámila, že je cestujúcim zima.

Počul si tú ranu?

O 22:30 lietadlo prešlo pobrežie a čakala ho cesta nad oceánom. Preleteli mimo kontroly radarov. Dubois celú vec odkomunikoval s Brazílskou ocenánskou kontrolou známou ako Atlantico. Udal polohu lietadla, kontrolór mu poďakoval a odporučil mu udržiavať výšku 35 tisíc stôp. Bola to posledná komunikácia medzi letom 440 a pevninou. 

Bonin zbadal na radare búrku. "Máme niečo pred sebou," povedal. Dubois mu ledva odpovedal: "Áno, videl som to,". Čítal časopis a článok o ďanových rajoch. O 22:45 Bonin povedal: "Prekročili sme rovník, cítil si tú ranu?"

Starší pilot ostal v šoku. Žiadne rany sa však nepotvrdili, noc bola pokojná.

Dubois povedal: "Vstupujeme do zóny ETOPS, do zóny smrti." Bonin súhlasil. Dubois sa rozhodol, že je čas na oddych.

Vyšetrovateľ Alain Bouillard neskôr vyhlásil: "Kapitán mal ostať hore počas preletu ponad intertropickou konvergenčnou zónou, spať by mohol ísť ani nie o pätnásť minút neskôr. Príbeh by možno skončil inak, ak by sledoval let. Nemyslím si však, že únava bola hlavným faktorom. Takto to v Air France jednoducho fungovalo. Ak ste zodpovedný za let, nemôžete ísť spať počas tak dôležitej chvíle". 

sita

Posledné chvíle

Tretí pilot sa potuloval v priestore pre posádku. Bol ním tridsaťsedemročný David Robert, ktorý mal dvakrát toľko letových skúseností ako Bonin.

V ten večer piloti podľa vyšetrovateľov nedbali na bezpečnosť pasažierov. Dubois sa išiel vyspať, Robert si sadol na miesto pre neriadiaceho pilota a Bonin kontroloval lietadlo. Lietadlo pokračovalo v ideálnej výške smerom na Paríž.

Zhruba štyri hodiny po vzlietnutí sa stroj dostal do turbulencie. Pasažieri dostali pokyn pripútať sa. Turbulencie sa zvýšili. Stroj sa dostal do oblasti silnej búrky do skiel začali udierať ľadové kryštáliky.

Prestal fungovať autopilot. Bonin riadil manuálne, avšak urobil chybu. Namiesto toho, aby so strojom klesal, stúpal. Lietadlo tak prudko strácalo rýchlosť.

Dubois sa vrátil do kokpitu minútu a 38 sekúnd potom, ako zariadenie zlyhalo. To už Robert kričal "Sakra, spadneme. To nie je pravda. Čo sa stalo?" "Sakra, sme mŕtvi," dodal Bonin.

Lietadlo sa zrútilo do Atlantiku. Všetci boli na mieste mŕtvi, stroj sa potopil. Na hladine plávali malé kusy trosiek a asi päťdesiat tiel. Medzi nimi aj telo kapitána Duboisa.