Islam neohrozuje naše životy, ale morálku
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Bavorský minister vnútra Joachim Herrmann nechal deportovať mladého Turka, ktorý sa verejne prihlásil k Islamskému štátu. S vcelku logickým zdôvodnením, že takýchto ľudí v Nemecku nepotrebujú. Jeho argument, samozrejme, nepresvedčil všetkých. Nekompromisné vyhostenie do vlasti kdekto označuje za kontroverzné, ba až radikálne riešenie.
No dobre, povedzme, že Herrmann konal rázne. Ale radikálne? Radikálne je, keď vyhodíte do vzduchu nákupné centrum plné ľudí. Alebo keď niekomu pred kamerou upižláte hlavu tupým nožom a zavesíte to na Youtube.
Faktom je, že turecký mladík sa okrem siláckych rečí, že by vykynožil aj vlastnú rodinu, keby sa postavila proti IS, ničím neprevinil. Práve to zdôrazňujú jeho obhajcovia. Veď tu, v Európe, predsa máme slobodu slova.
Máme. Máme tu množstvo práv a slobôd. Otázkou je, prečo by sme ich mali priznávať aj ľuďom, ktorí si ich nielen nevážia, ale proti nim priamo bojujú. Ak na území kontrolovanom IS vyslovíte čokoľvek, čo je v rozpore s najradikálnejším výkladom Koránu, okamžite vás zabijú. Ak budete mať šťastie. Môžu vás aj pomaly umučiť na smrť. Alebo predať do otroctva, ktoré je vraj Prorokom posvätené. Sú napokon horšie veci, ako smrť. Deportácia medzi ne nepatrí.
Rozhodnutie bavorského ministra vnútra je problematické v jedinom bode – prichádza neskoro. Európa sa mala zbaviť islamských radikálov v tom okamihu, keď sa prvý raz prejavili. Okamžite a už dávno. Každého jedného. Aj keby hlásal svoju stredovekú ideológiu len v kaviarni. My sme však tolerovali dokonca aj kázanie radikálnych imámov v mešitách a dnes je Európa plná šialených fanatikov, ktorí sa v nej už narodili.
Sú agresívni, nebezpeční a neexistuje spôsob, ako ich odlíšiť od mierumilovných moslimov. A hoci by sme to nejako dokázali, niet ich kam vyhostiť. Sú tu doma. Inú vlasť nemajú. Neexistuje právne čistý a humánny spôsob, ktorým by sme sa ich dokázali zbaviť.
Radikálny islam sa stáva hrozbou, ktorú väčšina z nás nedoceňuje. Ohrozuje podstatu nášho spôsobu života. Nie preto, že by dokázal zvíťaziť a islamizovať Európsku úniu. To sa nestane. Stane sa to, že v okamihu, keď väčšina z nás bude osobne poznať niekoho, komu upižlali hlavu tupým nožom, alebo vyletel do vzduchu v nákupnom centre, tenký nános humanity popraská a kontrolu prevezme pud sebazáchovy.
Nikto sa nebude zaoberať otázkou, ktorý moslim je „dobrý“ a ktorý „zlý“. Keď ich nebude možné dostať zo zeme, pôjdu všetci do zeme. A keď sa s tým už začne, zvezú sa popri nich aj Židia, homosexuáli, ľavičiari, “premúdretí inťoši“, sused, čo má väčšiu roľu aj bývalý spolužiak, čo mi behal za ženou.
Radikálny islam je nebezpečný preto, lebo z nás môže dostať to najhoršie, čo v nás drieme. Bude nám jedno, že nie sme lepší ako maniaci z IS. Hlavne, že sme.