KĽDR sa chce rozprávať o ľudských právach

PCHJONGJANG / Severná Kórea, krajina neslávne známa nedodržiavaním ľudských práv, nedávno pozvala na návštevu do krajiny vysokých predstaviteľov Európskej únie, aby sa presvedčili o tamojšej situácii v tejto oblasti. Zvláštny splnomocnenec EÚ však môže do krajiny prísť iba vtedy, ak z pripravovanej rezolúcie OSN zmizne zmienka o medzinárodnom trestnom tribunále.

Rezolúciu, ktorá severokórejskému vedeniu vadí, navrhla EÚ spoločne s Japonskom. Dokument vyzýva Radu bezpečnosti, aby na problém porušovania ľudských práv v KĽDR upozornila medzinárodný trestný tribunál v Haagu.

Je pravdepodobné, že Čína ako stály člen Rady bezpečnosti takúto rezolúciu nepripustí, aj tak je ale Pchjongjang s návrhom nespokojný, pretože svetové spoločenstvo upozorňuje na tragické pomery, v ktorých obyvateľstvo KĽDR žije.

Dohovory nerešpektujú

Obmedzovanie základných slobôd je v KĽDR na dennom poriadku. Napriek tomu, že krajina ratifikovala štyri hlavné medzinárodné dohovory o ľudských právach a ochranu práv má zakotvenú aj v ústave, vláda potláča všetky formy slobody prejavu a neumožňuje žiadnu organizovanú opozíciu, nezávislé médiá či občianske združenia.

Tým, ktorí sa predsa pokúsia presadiť svoje práva, hrozí zadržanie, zlé zaobchádzanie či mučenie. Vláda praktizuje i kolektívne tresty a zotročovanie, dokonca aj detí.

sita

Spoveď utečencov

Tí, ktorí utiekli z krajiny po tom, ako Kim Čong-un prevzal v roku 2011 moc a teraz žijú v exile, opísali, ako to v krajine funguje. Ľudia zadržaní v KĽDR prechádzajú peklom. Bežnými trestami sú bitky železnými tyčami, kopance, nútené státie či sedenie, ale aj sexuálne zneužívanie.

Trest smrti môže byť v KĽDR uložený v prípade zločinov proti štátu a zločinov proti ľudu. Avšak novela trestného zákona z roku 2007 umožňuje uložiť trest smrti aj za nenásilné trestné činy ako pašovanie či podvody. Je len na posúdení úradov, či uznajú zločin za veľmi vážny. 

sita

Obvinených z politických trestných činov posielajú do brutálnych táborov známych ako Kwan-li-so. Ľudia tu žijú v strašných podmienkach a úmrtnosť je tu údajne veľmi vysoká. Severná Kórea existenciu táborov nikdy nepotvrdila, ale USA a Južná Kórea odhadujú, že je v nich uväznených 80 tisíc až 120 tisíc ľudí. Jeden z táborov - číslo 22 v Hoeryungu prednedávnom zatvorili. Čo sa stalo s asi 30 tisíc väzňami, ktorí tam mali byť zadržiavaní, nie je známe.

Vláda údajne ľudí zastrašuje, vyhráža sa zadržaním, nútenými prácami či verejnou popravou. Týmto chce zabrániť prípadnému odporu.

Sloboda médií? Tažko!

Všetky média a publikácie sú štátom kontrolované. Neoprávnený prístup k neštátnemu rozhlasovému alebo televíznemu vysielaniu sa trestá. Rovnako je kruto trestané aj používanie čínskych mobilných telefónov na komunikáciu s ľuďmi mimo KĽDR. 

Vláda trestá aj opustenie krajiny bez povolenia. Na hraniciach sa nachádzajú stráže, ktoré sledujú, či sa náhodou niekto neodváži nelegálne prekročiť severnú hranicu do Číny. Niektorým sa ujsť podarilo, avšak vyhrané nemali. V roku 2013 Severná Kórea presvedčila Laos, aby vydal deväť mladých utečencov, z ktorých minimálne piati boli ešte deti. Ako dopadli, nie je známe. Severokórejských utečencov pravidelne vracia do vlasti aj Čína.

sita

Napríklad severokórejské ženy sú často obeťami nútených sobášov s čínskymi muži, keď utečú z vlasti. V Číne však aj tak nemajú nárok na legálny pobyt a hrozí im zatknutie i návrat do vlasti. Mnoho detí z takýchto neuznaných manželstiev nemá ani prístup k základnému vzdelaniu.

sita

Zmenili názor?

Severná Kórea je, čo sa týka spolupráce s OSN v oblasti ľudských práv, jednou z najhorších krajín na svete. Ignoruje všetky rezolúcie, ktoré priala Rada OSN pre ľudské práva i Valné zhromaždenie OSN a doposiaľ nikdy nezareagovala na žiadosť o návštevu splnomocnencov OSN v krajine. Dialóg o ľudských právach, ktorý Severná Kórea navrhuje, je preto prekvapivý.