Prezident Miloš Zeman: Jediný inteligentný papaláš bol Štrougal

PRAHA / Česko oslávi štvrťstoročie od zamatovej revolúcie, ktorá pohla totalitnými ľadmi. Demonštrácií a následného budovania demokratického štátu sa aktívne zúčastňoval aj prezident Miloš Zeman (70), ktorý poskytol Blesku exkluzívny rozhovor a pridal niekoľko historiek. Napríklad tú o Štrougalovi a blbosti...

Nedávno oslávil deväťdesiatiny totalitný premiér Lubomír Štrougal. Ako na neho spomínate?

Ako snáď na jediného inteligentného človeka v komunistickom vedení, ktoré bolo inak zaostalé.

Poznáte ho osobne?

Ja som sa s ním stretol pred niekoľkými rokmi a položil som mu otázku: Pán Štrougal, o vás existujú dve hypotézy. Prvá: že ste bol najinteligentnejším členom komunistického politbyra. Druhá: že ste bol jediným inteligentným členom. Ktorá z týchto hypotéz je oprávnená? Ľubomír Štrougal sa vyhol odpovedi a miesto toho mi povedal, že najtupejším členom politbyra nebol Vasiľ Biľak, ako sa traduje, ale istý Fojtík, ideologický tajomník (taktiež dlhoročný zástupca šéfredaktora Rudého práva, pozn.red.), ktorého síce nebolo tak veľmi vidieť tak ako Biľaka, taktiež ho neprofanovali tým známy heslom "Na saka nepušťat", ale vraj bol ešte blbejší než Biľak, čo je už čo povedať.

V auguste 1989 ste v Technickom magazíne publikovali článok Prognostika a prestavba, ktorý bol veľmi kritický voči režimu. Odrádzal vás od toho niekto?

Skôr ma odradzovali od televízneho vystúpenia, ktoré po tomto článku nasledovalo, a to so slovami, že keď článok neodvolám, tak ma tretíkrát vyhodia z práce. Tak som si to so záujmom vypočul a to televízne vystúpenie som oproti článku ešte zostril.

Aká bola prvá reakcia v deň, keď to vyšlo?

Priznávam, že ako začínajúci nádejný autor som si článok čítal dokonca dvakrát a pochvaľoval si, ako som to pekne napísal. Krátko po televíznom vystúpení nasledovala tretia výpoveď z práce. Takže novembrovú revolúciu som prežil vo výpovednej lehote.

Ľutovali ste publikáciu tohto materiálu?

Ale veď ja som bol z podobných dôvodov vyhodený z práce už dvakrát a nikdy som to neľutoval, tak prečo by som to mal ľutovať tretíkrát.

Vedeli ste, že už sa koniec režimu blíži, že je za rohom? Potom by fakt, že ste sa nechali vyhodiť, bol možno kalkul...

Za rohom nie. Keď sme išli 17. novembra na Národní třídu, tak sme pri pomníku Palackého volali "Tu sa zídeme znova 10. decembra" pretože to bol Deň ľudských práv. Ja som mal zaujímavú diskusiu s Františkom Čubom, ktorý odhadoval, že ten režim praskne za 5 rokov, a ja som hovoril, že praskne v máji 1990. Hovoril som si, že bude ďalších niekoľko demonštrácií, ktoré režim povalí.

V tej dobe, v októbri 1989 ste si kúpili chalupu na Vysočine. Zvláštne finančné rozhodnutie, keď ste boli vo výpovednej lehote. Mal to byť taký váš Hrádeček?

Ak si myslíte, že som sa pripravoval na exil, tak nie. Tá chalupa, presnejšie povedané dve izby alebo dve miestnosti v naoko väčšom objekte, kde je päť nájomníkov, ma stáli 72tisíc a musela mi na to vtedy požičať mamička. Ale hovoril som si, že človek má mať nejaké miesto, kde raz, až bude starý, bude odpočívať.

Rozhovor s Milošom Zemanom natočil portál blesk.cz, pozrite si priložené video:

Koľkokrát ste uvažovali o emigrácii?

Raz a takmer som to zrealizoval. Bol som jeden z posledných členov študentskej turistickej výpravy do Anglicka, konkrétne do mesta Bournemouth v Kente. A spomínam si, že vtedy som chodil po brehu Lamanšského prielivu a premýšľal som, či sa vrátiť alebo nie. Tú situáciu mi svojim spôsobom komplikovalo to, že som tam mal zaistené miesto Sussexkej univerzite, a dokonca podnájom v Londýne, a dodnes si spomínam, že to bolo blízko Victoria’s Station. No a potom som si povedal: "Prečo by som odchádzal ja, nech odídu oni".

Je v poriadku názor, že emigranti by sa nemali podieľať na správe štátu?

Ale preboha, prečo nie? Tí ľudia získali vo svojich krajinách skúsenosti, ktoré my tu doma sme nemali a ani mať nemohli. Na druhej strane, oni nemali skúsenosti s domácimi pomermi, takže len mechanicky prispôsobovali recepty na vtedajšiu československú situáciu. Spomeňte si na Viktora Koženého. Ten strávil v emigrácii dlhú dobu, a že by jeho recepty českej ekonomike nejako pomohli, sa povedať nedá.

Aké boli vaše kontakty s disentom? Chartu ste nepodpísali, petíciu za prepustenie Havla áno..

Podpísal som petíciu, podpísal som Několik vět. O podpis Chraty ma nikto nežiadal. Priznávam sa, že by som ju veľmi pravdepodobne podpísal. Nebol som v situácii ako Zdeněk Svěrák a ďalší, ktorí najprv podpísali Antichartu a potom sa hrdo hlásili k antikomunizmu. Bol som šedá zóna, to znamená človek, ktorý nekolaboroval a nemohol dvadsať rokov vykonávať svoju profesiu, ale rozhodne sa nechcem vydávať za disidenta. A vážim si tých statočných ľudí, ktorí v tej Charte boli, a nejako pohŕdam ľuďmi, ktorí Chartu začali podpisovať po roku 1990.

Aký bol váš názor na disidentov?

Poznám množstvo prípadov, keď ľudia prišli o dobre platené zamestnania, a napriek tomu Chartu podpísali, pretože ich sebeúcta im zabránila, aby si napľuli do tváre. Takže túto tézu by som radikálne odmietol. Ja sám som mal s disentom vzťahy vlastne až v okamihu 1989.

Dovolíte si úprimne zhodnotiť Václava Havla?

Václav Havel nesmierne prospel prestíži Českej republiky v zahraničí. V domácej oblasti som s ním v mnohých prípadoch nesúhlasil. Uvediem aspoň jeden. Ostro som kritizoval jeho známy prejav o temných slušovických žilkách. Povedal som mu, že svojim neuváženým prejavom, pretože vôbec nerozumie ekonomike, zabil najlepšie prosperujúci podnik, ktorý mohol byť vzorom aj ďalším podnikom práve pri prechode na tržnú ekonomiku.

Ako rozhovor vznikal

Ešte než prezident Miloš Zeman (70) odcestoval do Číny a spustila sa salva kritiky na jeho adresu, či už za výroky o Tibete či o skupine Pussy Riot, zišiel sa v októbri s Bleskom, ktorému poskytol bilančný rozhovor na tému 25. výročie zamatovej revolúcie. "Som veľmi vďačný, že ma nepokryjete púdrom," povedal, keď videl nášho kameramana. A spustil salvu spomienok - pikantných a niektorých úplne nových.