Nenávidený symbol histórie. Takto padal berlínsky múr

BERLÍN / Drvivá väčšina, ak nie rovno všetci Berlínčania, ktorí majú aspoň štyridsať rokov presne vedia, čo robili pred dvadsiatimipiatimi timi rokmi. Presne 9. novembra 1989 totiž mohli prvýkrát po dlhých rokoch slobodne prekročiť Berlínsky múr. Nenávidená hranica padla a s ňou padla aj akákoľvek nádej východonemeckých súdruhov, že si udržia moc vo svojich rukách.

Najznámejšia hranica medzi slobodou a porobou. Berlínsky múr celých 28 rokov rozdeľoval mesto na východný a západný Berlín. Práve pri ňom predniesol americký prezident Kennedy pamätnú vetu "Ich bin ei Berliner."

Kennedy aj Reagan

Práve tu vyzval v časoch sovietskej perestrojky prezident Reagan Michaila Gorbačova " Mr. Gorbachev, tear down this wall" (Pán Gorbačov, zbúrajte túto stenu).

A práve pri ňom 9. novembra 1989 pochopili aj tí najskalnejší fanúšikovia Strany, že je koniec. Všetko odštartovala tlačovka člena politbira, ktorý oznámil, že cesty do západného Nemecka sú otvorené. Krátko na to hraničné priechody do Západného Berlína zaplnili zástupy východných Nemcov.

Neverili vlastným očiam

Mnohí z nich sa chceli iba zo zvedavosti pozrieť za železnú oponu. Tam, kde predtým pohraničníci strieľali ľudí, ich teraz púšťali na občiansky preukaz. Ľudia neverili vlastným očiam. "Dnes mám narodeniny a toto je ten najkrajší darček, aký som mohol dostať," hovorí Berlínčan.

To, čo nasledovalo v ďalších dňoch a týždňoch sa navždy zapísalo do histórie Európy. Zatiaľčo v diaľke už začínali zvoniť kľúče na československých námestiach, Nemci, stále ešte oficiálne rozdelení na východných a západných, kladivami udierali do nenávideného symbolu studenej vojny. Berlínsky múr ešte stále stál. Napriek tomu už viac nestrašil ľudí.