Pre zločiny komunizmu malo skončiť vo väzení viac ľudí

PRAHA/BRATISLAVA / Komunizmus sa v čase prevratu stal nepriateľom číslo jeden. Ľudia chceli vrcholových predstaviteľov bývalého režimu vidieť za mrežami. Mnohí však spravodlivosti unikli.

Eufória znovu získanej slobody - tak vyzerali prvé dni po 17. novembri 1989. Ďalším plánom bolo poslať domov sovietskych vojakov, ktorí nás kontrolovali 21 rokov. Symbolom odsunu sa vtedy stal hudobník a politik Michael Kocáb. "Komunistická strana mala byť zakázaná," myslí si.

Prišlo vytriezvenie. Začali sme zisťovať, že s komunizmom a ŠtB spolupracovalo mnoho príbuzných či kamarátov. Odhalili to najmä Cibulkove zoznamy. "Ľudia, ktorí do toho neboli zasvätení si mohli prečítať z pôvodných dokumentov nielen gramatické chyby či hlúposť, ale najmä metodiku, akým spôsobom sa pracovalo a ľudia sa vydierali," hovorí riaditeľ Útvaru dokumentácie a zločinu komunizmu Pavel Bret.

Zločiny komunizmu

Šialené metódy práce ŠtB opísal Úrad pre vyšetrovanie zločinu komunizmu. Za 25 rokov sa mu podarilo poslať niekoľko ľudí do väzenia. "Podarilo sa nám dostať na súd aj odsúdiť viac ako 45 páchateľov," potvrdil Bret. Pozrite si reportáž: 

Chytili sa aj veľké ryby zo Slovenska. Napríklad posledný náčelník ŠtB Alojz Lorenc či údajný autor pozývacieho listu sovietskym vojskám v roku 1968 Vasil Biľak. Trestu obaja unikli. "Lorenca odsúdili české súdy, slovenské súdy do to však neuznali," hovorí Bret. "Rovnako i Biľak. Ten bol stíhaný neskutočne dlho. Mali sme ale veľkú konkurenciu, a to božie mlyny," dodáva.

Podľa mnohých však za mrežami skončilo veľmi málo ľudí. "Musím sa stotožniť s ľuďmi, ktorí boli perzekuovaní a ktorí očakávali od spravodlivosti oveľa viac," myslí si Bret. "Spravodlivosť zatiaľ dostala na frak," dodáva Kocáb.