Francúzsko je už iba na smiech, tvrdí Wall Street Journal

NEW YORK / Horúcej kritike podrobilo najnovšie vydanie newyorského denníka The Wall Street Journal Francúzsko, ktoré je podľa neho stále viac na výsmech. Francúzsko má vraj prezidenta - Françoise Hollandea, ktorý nedokáže riadiť, pokryteckých politikov a voličov, ktorí stále viac počúvajú bláznov.

Autor článku a znalec francúzskych pomerov John Vinocur si neodpustil v tejto súvislosti pripomenúť francúzske príslovie, ktoré sa vraj v krajine stále bežne používa: "Byť smiešny ešte nikoho nezabilo."

Podľa neho je Francúzsko pohrúžené do konšpiračných teórií a omámené antiamerikanizmom. Krajina sa "zmieta v hystérii", keď umožňuje rast politických ambícií Marine Le Pen a jej krajne pravicového Národného frontu.

Žijú v pesimizme

Francúzi vraj sami zaslepene žijú vo svojom pesimizme, čo dokazuje nebývalý úspech knihy pravicového radikála Erica Zemmoura Le suicide français (Francúzska samovražda), ktorá vyšla začiatkom septembra a už sa predalo pol milióna kusov.

V diele spisovateľ tvrdí, že Francúzsko slabne od počiatku 70. rokov minulého storočia a že je v kríze okrem iného aj vinou feministiek, bojovníkov proti rasizmu, prisťahovalcov či homosexuálov. V knihe vyzdvihuje režim generála Philippea Pétaina, ktorý po porážke v druhej svetovej vojne spolupracoval s nacistickým Nemeckom.

Krajina v zmätku

Vinocur netají na adresu Francúzov svoje obavy: "Je to krajina čitateľov a rečníkov, ktorá je v úplnom zmätku." Podľa prieskumu z minulého mesiaca Francúzi síce Zemmoura nijak zvlášť neobdivujú, ale považujú ho za výrečného, odvážneho a inteligentného človeka. Len menšina ho kvalifikovala ako demagóga a rasistu.

Článok vo WSJ tiež kritizuje nekompetentnosť politikov a pripomína názor francúzskeho analytika Nicolasa Bavereza, ktorý tiež hovorí o hlbokom úpadku krajiny a podľa ktorého Hollande urobil z Francúzska "chorú krajinu, ktorá sa nedá riadiť a ktorá je nebezpečná pre budúcnosť eura".

Mapa Európy

Podľa WSJ nie je Hollande schopný presadiť kľúčové reformy, ako je napríklad zrušenie 35 hodinového pracovného týždňa.

"Jedinú vec, ktorú môže teraz prezident Hollande robiť, je vyvolať dojem, že drží moc tým, že bude odmietať doručenie (vojnových lodí) Mistral Rusku," píše Viconur. Môže to podľa neho vyzerať ako pritvrdenie francúzskej zahraničnej politiky a tiež ako podpora prevládajúcemu stanovisku Západu, ktorý kritizuje ruské akcie na Ukrajine a obviňuje Moskvu z toho, že chce prekresliť mapu Európy z obdobia po druhej svetovej vojne.

Ruský kamarát

Najsmiešnejšie ale je, že "byť považovaný za bábku Spojených štátov je historicky pre francúzskych politikov väčším ponížením než byť vnímaný ako priateľ Ruska".

Preto Marine Le Pen vyjadrila úprimný obdiv ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý chce byť opäť zvolený do čela krajiny, sa vyslovil pre vydanie Mistralov "ruskému kamarátovi". Sarkozy v podstate Hollandea skritizoval za to, že dodávku lodí v predvečer septembrového summitu NATO "žalostným spôsobom" zablokoval len preto, že ho o to požiadal americký prezident Barack Obama.

Chúďa Francúzsko

Nikto sa tým ale nenechal zmiasť. Je to ten istý Sarkozy, ktorý tvrdil počas svojho prezidentského mandátu v roku 2006, že je úprimným priateľom Američanov, a ktorý odsúdil "brutálnu anexiu" časti Gruzísnka Ruskom.

Teraz sa ale chová úplne inak. "Rusko je prirodzeným partnerom Francúzska," zdôrazňuje Sarkozy. A autor článku WSJ dáva najavo prekvapenie: "Aj po rozmiestnení vzdušných síl a rakiet schopných niesť jadrové hlavice v anektovanej provincii Krymu?" A uzatvára: "Chúďa Francúzsko".

Podľa súčasných prieskumov verejnej mienky majú Sarkozy a Le Pen veľkú nádej sa v prezidentských voľbách v roku 2017 prebojovať do druhého kola. Je tak vysoko pravdepodobné, že Francúzsko bude jedného z týchto politikov mať ako hlavu štátu.