Kto do teba vtipom, ty doňho kalachom. A naopak

Po vraždení v parížskej redakcii Charlie Hebdo bude v Európe oveľa horšie byť moslimom, ako karikaturistom. Ide o natoľko poburujúcu udalosť, že vyžaduje obrovskú sebadisciplínu používať pri jej hodnotení mozog. Lenže kto rezignuje na používanie mozgu, môže sa jedného dňa pristihnúť, že kto doňho vtipom, do toho on kalachom.

Že sa to najčastejšie stáva práve náboženským fanatikom, má svoju príčinu. Každé náboženstvo je zo svojej podstaty iracionálne. Bude predstavovať hrozbu, kým ho spoločnosť neuprace tam, kam patrí - do chrámu. A do rodiny. Či ju už bude tvoriť jeden heterosexuálny pár, muž so štyrmi ženami, alebo dvaja ľudia rovnakého pohlavia. Náboženské presvedčenie má byť rovnako intímnou záležitosťou, ako pohlavný život. A pokojne môže byť aj rovnako rozmanité.

Nejde o konkrétnu vieru, ale o fanatické presvedčenie, že je jedinou prípustnou.

Slovenské kresťanstvo sa práve začína rozťahovať v občianskom zákonodarstve a tiež to nie je povznášajúci pohľad. Síce nikomu priamo neupiera právo na život, iba na šťastný život podľa vlastných predstáv, no vo svojej podstate nás tlačí do toho istého mentálneho stredoveku, ako islamský kalifát, z ktorého si v Charlie Hebdo naposledy strieľali.

Slovenskí homosexuáli nemajú právo na rodinné šťastie, pretože pánu Bohu veriacich Slovákov by bolo také šťastie odporné. Nuž, ak by niekto mal byť voči normálnym bežným európskym moslimom empatický, sú to práve umiernení slovenskí kresťania, ktorým je srdečne jedno, kto s kým spáva a čomu pri tom verí.

Na vraždenie v redakcii Charlie Hebdo existuje jediná príčetná odpoveď: Nech až do vypátrania a potrestania konkrétnych vrahov všetky európske noviny a časopisy pravidelne uverejňujú karikatúry Proroka. Ak tým niekoho urazia, nech si ich už nikdy nekúpi.