Víťazstvo prvej prezidentky Chorvátska spochybňujú
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
ZÁHREB / Nad víťazstvom prvej ženy v chorvátskych prezidentských voľbách visí otáznik. Krajine možno hrozí ústavná kríza.
Voľby v nedeľu v druhom kole so ziskom 50,74 percenta hlasov tesne vyhrala opozičná kandidátka Kolinda Grabarová Kitarovičová.
Rozpor medzi ústavou a volebným zákonom
V súčasnosti sa debatuje o tom, či nie je víťazstvo v rozpore s ústavou. Pochybnosti nad výsledkami volieb zazneli z volebného tímu súčasného prezidenta Iva Josipoviča, ktorý v nedeľu uznal svoju porážku.
Údajne ide o rozpor medzi tým, čo je k voľbe štátu zakotvené v ústave, a tým, čo uvádza volebný zákon.
Ústava všeobecne konštatuje, že sa prezident volí väčšinou hlasov všetkých voličov, ktorí hlasovali. Ak žiadny z kandidátov takúto väčšinu nezíska, voľby sa opakujú za 14 dní.
Nepožaduje podporu nadpolovičnej väčšiny
V ústave rovnako stojí aj to, že prezidentské voľby sa podrobne upravujú zákonom. Ten v súlade s ústavou konštatuje, že k víťazstvu v prvom kole hlasovania je nutná nadpolovičná väčšina všetkých hlasujúcich voličov.
Pre druhé kolo ale predpokladá, že sa prezidentom stane ten, kto získa najväčší počet hlasov voličov, ktorí hlasovali. Nepožaduje už podporu nadpolovičnej väčšiny hlasujúcich.
Problém spočíva v tom, či sa v súčtoch hlasov berú do úvahy aj hlasovacie lístky označené za neplatné.
V prvom kole tomu tak bolo, v druhom ale nie a potom by podľa právneho experta denníka Jutarnij List Kitarovičová získala len 49,36 percenta hlasov a Josipovič 47,9 percenta.
Pozrite si priložené video:
Nový začiatok pre najchudobnejších
Chorvátska vláda schválila vo štvrtok program, na základe ktorého veritelia odpustia najchudobnejším občanom ich dlhy v sume do 35 000 kún (v prepočte 4550 eur). Celkovo tak veritelia prídu o 9,26 milióna eur.
Program sa týka občanov, ktorí poberajú sociálne dávky alebo ktorých príjem nepresahuje 1250 kún (162 eur). Dlžníci tiež nemôžu mať žiaden majetok ani úspory. "Program sa bude týkať asi 60 000 ľudí," povedala vicepremiérka Milanka Opačičová s tým, že najchudobnejším chcú umožniť nový začiatok bez dlhov.
Do vládneho programu sú zapojené banky, telefónni operátori, vodárne aj energetické spoločnosti. Vláda dlhy občanov neuhradí, veritelia ich musia odpísať. Podľa štatistiky banky minulý rok zablokovali účty asi 317 000 ľuďom pre nezaplatené účty.
Dôvodom je nepriaznivá ekonomická situácia, keďže Chorvátsko je už šesť rokov v recesii. "Po prvýkrát vôbec chorvátska vláda rieši tento problém a sme na to pyšní," povedal premiér Zoran Milanovič.