Grécko pred voľbami. Nádej i obavy v podobe radikálnej ľavice

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

ATÉNY / Časť Grékov sa pred blížiacimi parlamentnými voľbami obáva budúcnosti, ďalší naopak vidia svetlo v radkiálne ľavicovej strane a favoritovi volieb Syriza. Tá plánuje zrušiť úsporné opatrenia a prerokovať nové podmienky splácania gréckeho dlhu. Brusel má obavy z víťazstva ľavice, ktorej nie je odchod Grécka z eurozóny úplne cudzí.

Pred štyrmi rokmi to vyzeralo, že sa Grécko nevyhne bankrotu. Vláda požiadala o finančnú pomoc Európsku úniu a Medzinárodný menový fond.

Dva záchranné programy v celkovej výške 240 miliárd eur dostali Atény z najhoršieho vonku. Výmenou ale musel kabinet zaviesť masívne výdajové škrty, čo malo za dôsledok pokles dôchodkov, miezd a zvyšovanie daní.

Mladí bez práce

Novozavedené dane, najmä tie z nehnuteľností, značne zasiahli strednú triedu. V súčasnosti presahuje miera nezamestnanosti v krajine až 25 percent. Polovica mladých ľudí vo veku medzi 25 a 30 rokov nemá prácu.

Spolu so stagnáciou gréckeho trhu to v obyvateľoch vyvoláva dojem, že finančná podpora nezabrala a mali by sa vyskúšať nové alternatívy. Z problémov vinia predovšetkým konzervatívnu vládu premiéra Antonisa Samarasa a Brusel.

"Tvrdili nám, že klesnú mzdy, ekonomika získa naspäť svoju konkurencieschopnosť a dôjde k rastu. Ale nič z toho sa neudialo," povedal jeden z obyvateľov Grécka. Namiesto toho sú v okolí mesta Drama, v ktorom žije, zrušené továrne a výkladné skrine so zamknutnými roletami.

Mesto beznádeje

Prácu nemá až polovica ľudí v meste. "Vitajte v meste beznádeje!" vykríkol niekto z davu, keď do mesta prišiel v rámci predvolebnej kampane líder strany Syriza Alexis Tsipras.

Predseda Syrizy Alexis Tsipras láka voličov predovšetkým na obmedzenie úsporných opatrení. Rovnako chce dohodnúť podmienky medzinárodnej finančnej pomoci a plánuje požadovať i odpis veľkej časti gréckeho dlhu. Pozrite si priložené video:

V krajine sa už roky opakujú masívne demonštrácie a stávky. Pomerne časté sú aj menšie bombové alebo podpaľačské útoky. Ich počet sa rapídne zvýšil po zavedené nepopulárnych opatrení.

Predčasné voľby čakajú Grékov po tom, čo parlament v decembri nedokázal zvoliť nástupcu prezidenta Karlosa Papuliasa. Jediný kandidát, exminister zahraničných vecí Stavros Dimas, nezískal potrebných 180 hlasov z celkových 300.

Víťazom asi Syriza

Pred blížiacimi sa nedeľnými voľbami stále posiluje ľavicová Syriza. Podľa agentúry Metron Analysis by porazila konzervatívnu Novú demokraciu o 5,3 percenta.

Niektoré ďalšie agentúry ale už v predchádzajúcich dňoch hovorili o viac než šesťpercentnom vedení Syrizy. Šéf strany Tsipras vyzval voličov, aby zaistili väčšinu a umožnili jednofarebnú vládu.

Voľby sa uskutočnia 25. januára a k urnám má právo pristúpiť 9,8 milióna oprávnených voličov. Tri milióny tvoria voliči nad 65 rokov. Ide o dôchodcov, ktorí tvrdo pocítili prudké zníženie príjmov v dôsledku úsporných opatrení. Práve starší voliči pritom v predchádzajúcich voľbách dávali prednosť tradičným silám, medzi ktoré patria vládni konzervatívci.

Komunisti z kola von

V Grécku platí zákon, podľa ktorého čím viac strán zostane mimo parlament, tým menšie percento stačí víťaznej strane, aby mohla vládnuť. Syriza by tak potrebovala 36 percent. Do parlamentu by sa mohlo dostať až sedem strán.

Syriza tak bude musieť nájsť koaličného partnera. Do úvahy prichádza niekoľko menších strán. Záujem by mohla mať socialistická strana Pasok, ktorú by podľa prieskumom volilo päť percent ľudí, informoval The Guardian.

Ďalším kandidátom je Hnutie demokratických socialistov expremiéra George Papandreoua či strana To Potami, ktorú vedie novinár Stavros Theodorakis.

SITA

Naopak Komunistická strana Grécka zrejme do koalície nebude prizvaná. Dlhodobo odmieta uťahovanie opaskov i euro. Hlavným protivníkom Syrizy zostáva pravicová Nová demokracia končiaceho premiéra Samarasa.