Milovník cigár, whisky a výtvarného umenia. Muž, ktorý zachránil Britániu

LONDÝN / Od smrti britského štátnika Winstona Spencera Churchilla v sobotu uplynulo 50 rokov. Zomrel vo veku úctyhodných deväťdesiat rokov. V roku 1941 prekonal infarkt, ale lekár mu správu zatajil, aby ho neznepokojil. O tri roky neskôr dostal silný zápal pľúc a lekár musel bojovať o jeho život. Napriek tomu prežil a navždy sa zapísal do dejín britskej i celosvetovej politiky.

Winston Spencer Churchill, najväčší Angličan svojej doby, či dokonca všetkých čias? Všetko, čo možno s istotou povedať, je to, že v rokoch 1940 a 1941, v časoch najvyššieho ohrozenia Veľkej Británie, vďaka svojim ojedinelým schopnostiam zachránil svoju vlasť pred strašnou tyraniou.

Odvážny politik, ktorého vedenie inšpirovalo zvyšok slobodného sveta, poskytoval silu a nádej tým, ktorí boli zdeptaní despotickou vládou.

Churchill bol tak vysoko, na takej vzdialenej a nedobytnej pozícii, že už nikdy nebol schopný pozerať na svojich nástupcov a odporcov inak, než pohľadom zhora.

SITA

Otec britský lord, matka Američanka

Winston Spencer Churchill pochádzal zo starobylého rodu. Narodil sa 30. novembra 1874 na zámku Blenheim neďaleko Oxfordu ako vnuk siedmeho vojvodu z Marlborough.

Jeho otec, lord Randolph Churchill, bol popredným politikom konzervatívnej strany. Matka pochádzala zo Spojených štátov.

V roku 1895 úspešne ukončil vojenskú akadémiu v Sandhurst a velitelia ho vyslali ako pozorovateľa na Kubu. Spoločne s povstalcami bojoval proti španielskej okupačnej armáde.

Z konzervatívca liberál

V ďalších rokoch sa zúčastnil bojov proti kmeňom v Indii a Egypte. Privyrábal si tým, že písal o udalostiach reportáže pre londýnske noviny.

V roku 1899 sa pokúsil kandidovať za konzervatívcov do parlamentu v Oldhame pri Manchesteri, ale voličov nedokázal presvedčiť. V októbri 1990 znovu kandidoval a tentokrát kreslo v Dolnej snemovni aj získal.

V lete 1901 sa vzbúril v snemovni, keď bojoval za udržanie britskej nadvlády na moriach. Stále častejšie nesúhlasil s krokmi vlády, až z konzervatívnej strany v roku 1904 vystúpil a pridal sa k liberálom.

Námestník, minister, minister

Venoval sa písaniu kníh a veľké meno si zabezpečil vďaka životopisu svojho otca Randolpha. Nedokázal žiť skromne, práve naopak. Miloval luxus a preto si na neho musel zarábať.

SITA

Keď o dva roky neskôr vyhrali liberáli voľby, Churchill dostal príležitosť podieľať sa na tvorbe vlády. Najskôr pôsobil ako námestník pre kolónie, neskôr sa stal ministrom obchodu, inicioval vydanie zákona o všeobecnom poistení.

Po tom, čo sa stal ministrom vnútra, nezvládol razantnosť policajtov a vojakov pri potlačovaní robotníckych stávok. Snažil sa dohodnúť s Írmi, ktorí sa búrili proti nadvláde Londýna, avšak bez úspechu.

Nesmelý

Ako mladý politik sa chcel oženiť, ale internátna výchova mu nedala dosť skúseností, aby dokázal komunikovať so ženami. Platonicky chodil s niekoľkými dievčatami, ktoré odmietal a tie zase odmietali jeho.

V roku 1904 sa zoznámil s Clementine Hozier, ktorú nesmelo vyzval do tanca. Až pri stretnutí o štyri roky neskôr našiel odvahy a po piatich mesiacoch spoločného chodenia ju požiadal o ruku.

Zosobášili sa v roku 1908, o rok neskôr sa im narodila dcéra, neskôr syn a ďalšie tri dcéry. Jedna z nich zomrela ako malé dieťa.

Rýchlo myslel, živo si predstavoval

Ako mladý politik sa obával vojny s Nemeckom. V roku 1911 ho vymenovali za lorda Admirality, čo v preklade znamenalo, že sa stal ministrom vojnového námorníctva. Zastával názor, že je nutné zvýšiť rozpočet námorníctva - národnej pýchy.

SITA

Vzhľadom na to, že námorníctvu nerozumel, niekedy vydával nerozumné rozkazy. Na druhej strane vynikal rýchlosťou myslenia a živou predstavivosťou.

Churchill prekypoval nápadmi. V januári 1915 navrhol dopravné prostriedky na pásoch, ktoré prevážali vojakov cez zákopy a zátarasy z ostatných drôtov. V Admiralite vytvoril výbor pre takzvané pozemné lode - vznikli prvé tanky.

Boľševizmus ako rakovina

Keď sa v Rusku v roku 1917 dostali k moci boľševici, presadzoval zásah a tvrdil, že boľševizmus musí byť zadusený ešte v kolíske.

V novembri 1918 Nemecko spoločne s Rakúsko-Uhorskom kapitulovalo. Po voľbách dostal Churchill kreslo ministra vojny. Bol tvrdým šéfom, avšak nestrácal sociálne cítenie. Vo februári 1919 povedal na schôdzi vojnového kabinetu, že by si prial vidieť ľudské zaobchádzanie s Nemeckom. "Ľudia dostanú jedlo a priemysel sa rozbehne," sľuboval.

Svojimi výrokmi ale často vzbudzoval nedôveru. Nakoniec zostal sám a médiá ho označili za vojenského hazardéra.

Boľševizmus označil za rakovinu, hrozný výrastok, ktorý sa vztyčoval a kvitol na vychudnutom tele svojej obete.

Trio víťazov

Riadenie vlády Churchilla vyčerpávalo. Jeho ministrom sa zdalo, že svoj úrad zvláda ťažko. Konzervatívci strácali voličov. Vedenie strany rozhodlo, že koaličnú spoluprácu ukončí a preto boli vypísané voľby. Churchill viedol predvolebnú kampaň chaoticky a bezvládne. "Bez vojny sa cítim osamotený," ťažkal si.

Vojna v Európe skončila kapituláciou Nemecka 8. mája 1945. V lete sa v Postupime zišli víťazi - Stalin, Churchill a zosnulého Roosevelta vystriedal Harry Truman.

SITA

V ten deň prehovoril k jasajúcim masám na londýnskom Whitehall. "Je to vaše víťazstvo," venoval triumf nad hitlerovským Nemeckom britského ľudu. "Nie, Vaše," prekričal ho dav. O to prekvapivejšie bolo, keď ho v tom isto roku nechali prehrať parlamentné voľby.

70 tisíc blahoželaní

V októbri 1951 sa vrátil na Downing Street číslo 10. Bol unavený, vyčerpaný a vážne chorý. O rok neskôr ho postihla mozgová príhoda a o dva roky nato ďalšia.

Ako penzista zbieral najvyššie vyznamenania doma i vo svete. Získal Nobelovu cenu za literatúru.

SITA

Keď v roku 2002 spravodajská televízia BBC vyhlásila anketu o najväčšieho Brita všetkých čias, bojovalo sa prakticky len o druhé miesto. S veľkým náskokom vyhral milovník whisky a cigár, ktorý bol zároveň veľmi dobrým maliarom.

30. novembra 1964 oslavoval svoje deväťdesiate narodeniny a dostal viac ako 70 tisíc blahoprianí od štátnikov i obyčajných ľudí zo všetkých kútov zemegule.

Posledný krát vydýchol 24. januára 1965. Tri dni a noci bola rakva s jeho telom vystavená v parlamente, kde sa mu prišlo pokloniť viac ako 300 tisíc ľudí. Jeho pozostatky odpočívajú v jednoduchom hrobe na vidieku Bladon neďaleko Oxfordu.