Dohoda je na svete. Prímerie na Ukrajine bude od nedele, potvrdil Putin

MINSK / Predstavitelia Nemecka, Francúzska, Ukrajiny a Ruska sa podľa ruského prezidenta Vladimíra Putina dohodli na prímerí. To by malo platiť od polnoci 15. februára. Zhodli sa aj na tom, že obe strany z Donbasu stiahnu ťažké zbrane.

Dohodu o prerušení paľby o polnoci zo soboty na nedeľu a o následnom stiahnutí ťažkých zbraní z päťdesiatkilometrovej nárazníkovej zóny medzi zenpriateľenými stranami počas dvoch týždňov potvrdil aj ukrajinský prezident Petro Porošenko.

Stiahnutie zbraní

"Dohodli sme sa na hlavných otázkach," povedal Putin po takmer šestnástich hodinách vyjednávania. Okrem prímeria sa vraj podarilo dohodnúť sa na hraničnej línii medzi znepriateľenými stranami a na stiahnutí ťažkých zbraní.

Pre ukrajinské vojská má podľa Putina platiť súčasné postavenie, zatiaľčo pre povstalecké jednotky línie z minuloročného septembra. Vyriešený bol podľa ruského prezidenta aj "komplex otázok spojených s dlhodobým politickým urovnaním."

Šéf Kremľu oznámil, že z minského summitu vzišli dva podpísané dokumenty. Jedným je prehlásenie štyroch štátnikov, druhým je takzvaný dokument kontaktnej skupiny o komplexe opatrení, aby sa minská mierová dohoda zo septembra 2014 uplatnila v praxi.

Prečítajte si tiež

Putin a Porošenko si podali ruky, v Minsku začali mierové rokovania

Tento dokument podľa agentúry TASS podpísali aj vodcovia proruských separatistov.

Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkel práve Putinov tlak ku koncu jednania donútil separatistov, aby súhlasili s prímerím od sobotnej polnoci. Ocenila aj Porošenka, ktorý podľa nej urobil všetko, aby sa krviprelievanie skončilo.

Merkel si ale nerobí "žiadne ilúzie". Výsledkom je podľa nej "záblesk nádeje". Na ceste k urovnaniu konfliktu bude ale potrebné ešte vykonať množstvo práce a prekonať "veľké prekážky".

Upravenie práv menšín

Ukrajina by podľa Putina taktiež mala urobiť reformu ústavy, ktorá ukotví práva obyvateľov Donbasu. Putin vyzval znepriateľené strany k zdržanlivosti , k ukončeniu krvprelievaniu a k zahájeniu politického dialógu.

Porošenko pred novinármi uviedol, že dohoda počíta aj so stiahnutím všetkých cudzích vojakov a žoldnierov a s prepustením všetkých zajatcov do 19 dní. Do konca tohto roka by ukrajinskí pohraničníci mali opäť kontrolovať hranicu s Ruskom aj v úseku, ovládanom momentálne separatistami.

Lídri prerušili rokovania vo štvrtok ráno:

SITA

Ukrajinský prezident zdôraznil, že reč nemôže byť ani o federalizácii Ukrajiny ani o autonómiu pre povstalcami ovládnuté oblasti na východe Ukrajiny.

Medzitým obe strany hlásia ďalších padlých vojakov a zabitých civilistov  pokračujúcich bojoch na východe Ukrajiny. Konflikt si od apríla vyžiadal viac ako 5 300 mŕtvych.

Prečítajte si tiež

Porošenko, Merkel, Putin a Hollande za jedným stolom. Témou je Ukrajina

Rokovali šestnásť hodín

Minský summit začal v stredu o 18:30 a prakticky bez prestávky trval približne 16 hodín. Na rozdiel od ruského prezidenta ostatní účastníci schôdzky - Angela Merkel, François Hollande a Petro Porošenko - minský Palác nezávislosti opustili, bez toho aby usporiadali tlačové konferencie. Hollande podľa agentúry Reuters poznamenal, že je nutné ešte veľa urobiť.

Pozrite si priloženú reportáž:

Na Ukrajinu prenikli ruské tanky

Päťdesiat ruských tankov, 40 raketometov Grad, Uragan a Smerč a rovnaký počet obrnených vozidiel prešli v noci zo stredy na štvrtok cez rusko-ukrajinské hranice k povstalcom v Luhanskej oblasti. Prehlásil to hovorca ukrajinskej armády Andrij Lysenko.

"Nepriateľ neprestáva posilňovať svoje jednotky v najnebezpečnejších úsekoch, najmä na severovýchode Luhanskej oblasti a pri meste Debalceve," povedal hovorca s tým, že sa tak deje navzdory ruskému uisťovaniu, že na Ukrajine nie sú ruské zbrane, ani ruskí vojaci.

Dvaja ukrajinskí vojaci zomreli počas uplynulých 24 hodín na východe krajiny v bojoch s proruskými separatistami. Vzájomné ostreľovanie znepriateľených strán si podľa miestnych úradov vyžiadalo životy najmenej štrnástich civilistov.

"Ukrajina v dôsledku bojov a ostreľovania stratila dvoch mužov, ďalších 21 osôb bolo zranených," uviedol armádny hovorca Vladyslav Selezňov.

Medzi obeťami je napríklad chodec, ktorého zabil delostrelecký granát pri zásahu nemocnice v hlavnej povstaleckej bašte Donecku. V nemocnici nikto nezomrel, upresnila hovorkyňa povstalcov Juliana Bedilová.

Paľba z del a raketometov podľa spravodaja agentúry AFP neutíchala celú noc. V meste Avdijivka, ležiaceho asi 20 kilometrov severne od Donecka, pri ostreľovaní zahynuli traja ľudia. Ďalších päť civilistov je zranených.

Ďalší štyria civilisti boli zabití v susednej Luhanskej oblasti, oznámil miestny gubernátor Hennadij Moskal. Dodal, že zranení boli aj dvaja ukrajinskí policajti.

Fico: musíme byť opatrní

Premiér Robert Fico víta mierovú dohodu o Ukrajine, no podľa neho treba byť v jej hodnotení opatrný.

"Vítajme tento proces, ale buďte takisto opatrní, pretože to, čo sa udialo v Minsku, definitívne nerieši problém vojenského konfliktu, ale môže ho utlmiť a môže viesť v nejakom časovom horizonte k jeho úplnému zastaveniu,“ povedal Fico.

Kiska: Len čas ukáže, či ide o obrat

Rokovania o vyriešení konfliktu na východe Ukrajiny prišli podľa slovenského prezidenta Andreja Kisku v období, keď vojenský konflikt a aj rôzne stanoviská k nemu, nadobudli nové a čoraz nebezpečnejšie rozmery.

Prezident Kiska to vyhlásil v stanovisku na svojom oficiálnom profile na Facebooku.

Prezident Kiska hovorí, že cesta k urovnaniu ukrajinského konfliktu je ešte dlhá, no onedlho sa ukáže, či rokovania a dohody z Minska znamenajú skutočne obrat.

"Veľmi si želám, aby dnešné ranné posolstvo z Minska bolo skutočným koncom tragédie odohrávajúcej sa u našich susedov," uviedol Kiska v stanovisku na sociálnej sieti.

Pozrite si Kiskovo stanovisko: