Čína obvinila dalajlámu, že znesväcuje budhizmus

PEKING / Tibetský duchovný vodca dalajláma znesväcuje budhizmus, keď naznačuje, že po jeho smrti už nemusí dôjsť k reinkarnácii. Povedal to na zasadnutí čínskeho zákonodarného zboru Pekingom dosadený predseda tibetského parlamentu.

Dalajláma už dávnejšie prehlásil, že nebude znovuzrodený, ak nebude Tibet slobodný, a že nikto nemá právo vybrať jeho nástupcu "pre politické účely".

Dalajlámu po stáročia vyberali tibetskí mnísi, ktorí pátrali po reinkarnáciách mŕtvych duchovných vodcov. Podľa súčasných čínskych nariadení však musí Peking každého nového náboženského predstaviteľa úradne potvrdiť.

Seriózny proces

Čínska vláda zdôrazňuje, že tradícia reinkarnácie musí pokračovať. Predseda tibetského parlamentu obvinil dalajlámu, že sa k otázke nástupníctva vyjadruje nejednotne. Kritizoval tiež dalajlámove údajné pokrytectvo, keď poukázal na to, že momentálny dalajláma bol sám schválený vládou v Pekingu.

"Ak by ho centrálna vláda neschválila, ako by sa mohol stať 14. dalajlámom? Nemohol by. Je to seriózny proces," povedal podľa médií Padma Čhöling, ktorý do roku 2013 pôsobil ako guvernér Tibetu a ktorý tiež pochádza z tibetského etnika.

"Domnievam sa, že zneucťuje tibetský budhizmus. Žiadna reinkarnácia? To je nemožné. Nikto z tibetského budhizmu by s tým nesúhlasil. Musíme rešpektovať históriu, rešpektovať, a nie znevažovať tibetský budhizmus," dodal Čhöling.

Demokratické voľby

Dalajláma v uplynulých rokoch okrem iného uviedol, že by mohol navzdory tradícii navrhnúť nového duchovného vodcu sám, alebo by o ňom nechal rozhodnúť v demokratických voľbách. Naznačil, že by tradícia reinkarnácie mohla úplne skončiť.

Tibeťania sa obávajú, že Čína využije otázku nástupníctva dalajlámu k rozštiepeniu tibetského budhizmu tým, že po smrti súčasného tibetského duchovného vodcu vymenuje sám nástupcu, zatiaľ čo iného vyberie exilová tibetská vláda.

Taká situácia nastala v roku 1995, kedy čínska vláda odmietla po smrti desiateho pančenlámu, teda druhého najvyššieho predstaviteľa tibetského budhizmu, uznať jeho nástupcu vybraného mníchmi a schváleného dalajlámom a zatvorila chlapca do domáceho väzenia. Sama pritom dosadila vlastného kandidáta, ktorého ale mnohí Tibeťania považujú za nepravého.

Skutočné slobody

Čínska vláda považuje dalajlámu za nebezpečného separatistu a vládne Tibetu tvrdou rukou od obsadenia tibetského územia v roku 1950. Dalajláma, ktorý od neúspešného tibetského povstania proti čínskej nadvláde z roku 1959 žije v exile v Indii, opakuje, že chce len väčšiu autonómiu pre Tibet a skutočné náboženské, politické a kultúrne slobody.