Česi nechcú zmenu času, ich návrh rieši Brusel

PRAHA/BRUSEL / Česi bojujú v Európskom parlamente za to, aby sa nestriedal zimný čas s letným. Chcú len jediný, zimný. Dôvodov je hneď niekoľko.

"Striedanie času má negatívny vplyv na biorytmus človeka a škodí jeho zdraviu," tvrdí český senátor Petr Šilar. "Zahraničné štúdie preukázali taktiež nárast úrazov a dopravných nehôd, rovnako ako vyšší počet infarktov. Pôvodné ekonomické dôvody sú dnes prekonané," dodal Šilar.

Podľa Šilara zmeny času narušujú rovnako fungovanie množstva odvetví. Najmä dopravy, logistiky a poľnohospodárstva, píše portál iDnes.cz.

Európska komisia bude musieť s veľkou pravdepodobnosťou odpovedať na otázku, či má zmysel v Európskej únie aj naďalej dvakrát ročne meniť čas zo zimného na letný a späť.

Návrh musí podporiť minimálne sedem krajín, aby prešiel. Medzi podporovateľmi je aj Slovensko:

TV JOJ

Viac úrazov a infarktov

S ústnym dotazom sa na európsku exekutívu mieni obrátiť europoslanec a predseda právneho výboru Európskeho parlamentu Pavel Svoboda (KDÚ-ČSL). Kvôli tejto problematike zorganizoval verejné jednanie troch výborov europarlamentu, kde sa k prínosom a negatívam konceptu letného času vyjadrujú odborníci z rôznych oborov.

"Pokiaľ som hovoril s odborníkmi, tak negatíva prevažujú na pozitívami. Je viac dôvodov pre zrušenie zmien času než pre jeho zachovanie," povedal pre agentúru ČTK Svoboda.

Medzi negatíva Svoboda radí aj vyššiu úrazovosť, stúpajúci počet infarktov či zvýšený počet depresívnych porúch. Téma sa podľa europoslanca vracia do centra záujmu verejnosti vždy pri zmene času. Fakticky sa ale nikam neposúva.

Europoslanec sa už minulý rok obrátil na Európsku komisiu písomne. Dostal vraj odpoveď v tom zmysle, že "nikto sa na nič nesťažuje".

Dopady na zmenu času podľa predkladateľa návrhu Pavla Svobodu:

TV JOJ

Zmena smernice

Správnou cestou je pritom podľa Svobody zmena existujúcej smernice, ktorá každoročne posun času upravuje. Jej zrušenie by podľa Svobody znamenalo "návrat do stavu miernej anarchie", kde by o veci rozhodovala každá členská krajina samostatne. "Chcel by som ju doplniť o ustanovenie, ktoré by hovorilo, že od toho a toho dátumu sa nič nemení," vysvetlil Svoboda.

Dôvodom pre zavedenie zimného a letného času boli energetické úspory počas oboch svetových vojen. Na území Československa fungoval letný čas s prestávkami už v 40. rokoch. Každoročný letný čas bol zavedený až v roku 1979. 

Po niekoľkých rokoch sa ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend (v noci zo soboty na nedeľu) a končí posledný októbrový víkend. Od roku 1996 trvá letný čas sedem mesiacov. 

Pozrite si analýzu Novín o 17-ej: