Poľsko stále nepozná prezidenta, rozhodne sa v druhom kole
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
VARšAVA - V prvom kole prezidentských volieb v Poľsku prekvapivo a tesne zvíťazil kandidát najväčšej opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Andrzej Duda. Vyplýva to z odhadov výsledkov, ktoré zverejnilo niekoľko televíznych staníc.
Konzervatívec Duda však zrejme nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov a tak sa za dva týždne bude konať druhé kolo hlasovania. V ňom sa kandidát PiS stretne so súčasnou hlavou štátu Bronislawom Komorowským, ktorého podporuje vládna Občianska platforma (PO).
Varovanie pre vládu
Podľa odhadov výsledkov agentúry Ipsos, ktoré vznikli na základe ankety hlasujúcich pri odchode z volebných miestností, získal europoslanec Andrzej Duda 34,8 percent hlasov, Komorowského podporilo 32,2 percenta voličov. Podľa prieskumov zverejňovaných pred voľbami pritom zreteľne viedol Komorowsky nad Dudom.
Podľa Komorowského je nutné sa na výsledky pozerať ako na "vážne varovanie pre celý vládny tábor". Poliaci budú tento rok na jeseň v parlamentných voľbách rozhodovať o osude súčasnej stredo-pravicovej vlády premiérky EwyKopaczovej.
Politológ Jacek Wódz zo Sliezskej univerzity v Katoviciach poľskej agentúra PAP povedal, že prekvapivo nízky volebný zisk Komorowského súvisí so sklamaním Poliakov zo súčasnej vlády. Pretože ľudia si ho s touto stranou stále spájajú.
Občianska platforma sa pri moci drží už ôsmy rok, čo sa ešte žiadnej politickej strane v Poľsku po roku 1989 nepodarilo. "Aby bol možný dôstojný život v bezpečnom Poľsku, je potrebné ho vylepšovať v mnohých oblastiach a náprava musí začať od zmeny v prezidentskom úrade," povedal 42-ročný právnik Duda, ktorý v minulosti pracoval v kancelárii prezidenta Lecha Kaczyńského.
"Je potrebné vymeniť obyvateľov tohto paláca," povedal poľský expremiér a predseda národno-konzervatívneho PiS Jaroslaw Kaczyński, dvojča Lecha. Pred sídlo hlavy štátu si so svojimi stúpencami prišiel ako každý mesiac pripomenúť smrť svojho brata, ktorý 10. apríla 2010 zahynul pri leteckom nešťastí pri západoruskom Smolensku.
Šesťdesiatdvaročný Komorowski sa pred voľbami snažil presvedčiť voličov, že s ním je Poľsko v bezpečí v dobe, kedy vláda susednej Ukrajiny bojuje na východe s proruskými separatistami. Varšava má s Moskvou dlhodobo napäté vzťahy. Duda zase sľúbil znížiť vek odchodu do dôchodku a zameral sa proti možnému prijatiu eura. Pretože vraj povedie k prudkému nárastu cien.
Tretí skončil bývalý rockový hudobník Pawel Kukiz s 20,3 percentami hlasov. Podľa politológov oslovil najmä mladých ľudí otrávených tradičnou straníckou politikou. "Voliči sú slobodní ľudia. Sami sa rozhodnú, pre koho budú hlasovať," povedal Kukiz a dal tak najavo, že pred druhým kolom nepodporí ani Dudu ani Komorowského.
V prezidentských voľbách prepadli politici zastupujúci dve stálice poľskej politickej scény: Magdalena Ogóreková kandidátka Zväzu demokratickej ľavice získala 2,4 percenta hlasov. Adam Jurbas, kandidát ľudovcov, ktorí vládnu spolu s Občianskou platformou, 1,6 percenta.
Podľa odhadov prišlo hlasovať 49,4 percenta voličov. Pokiaľ sa tento údaj potvrdí, pôjde o najnižšiu účasť v prezidentských voľbách od prelomového roku 1989.
Podľa ústav má prezident v Poľsku značné právomoci. S vládou sa podieľali na tvorbe zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Môže navrhovať a vetovať zákony, alebo ich posielať na ústavný súd.
Podle ústavy má prezident v Polsku značné pravomoci. S vládou se podílí na tvorbě zahraniční a bezpečnostní politiky, může navrhovat a vetovat zákony, nebo je posílat k ústavnímu soudu. Prezident tak může značně znepříjemnit život vládě. To zažíval premiér Donald Tusk z liberální PO v letech 2007 až 2010, kdy prezidentský palác obýval konzervativec Lech Kaczyński blízký PiS.