Veteráni z Donbasu nehľadajú pomoc, traumy zapíjajú vodkou

DONBAS / Zažiť vojnu na vlastnej koži je traumatický zážitok na celý život. Mnoho Ukrajincov a Rusov, ktorí bojujú na východe krajiny, sa domov vracajú s duševnými otrasmi. Hovoriť o nich je pre nich nepredstaviteľné. Svoje zážitky radšej utápajú v alkohole, ktorý ich problémy nelieči, práve naopak, umocňuje.

Posttraumatická stresová porucha sa u veteránov konfliktu prejaví až po niekoľkých mesiacoch. Je ťažké odhadnúť, koľkých mužov sa tento problém týka, píše český server iDnes.cz.

Veteráni, aby sa vyrovnali s prežitými traumami, sa utiekajú k alkoholu. "Pravdou je, že ukrajinskí muži nerozprávajú, či neplačú - a toto je skutočný problém," povedal serveru Vice News armádny psychológ Andrij Kozinčuk.  

"Psychologická starostlivosť u nás nie je veľmi rozvinutá. Keď má niekto problém, spravidla nejde za psychológom, ale navštívi kamaráta a opijú sa," dodal.

SITA

Žiadni psychotici

Práve on je človekom, na ktorého sa vojaci i veteráni môžu obrátiť. Sám chodí na východ krajiny do konfliktnej oblasti, no muži s ním svoje traumy neriešia. "Hovoria, že psychológa nepotrebujú, pretože nie sú žiadni psychotici. Nerozumejú tomu, čo robíme," vysvetľuje.

"Problémom je strach, ktorý v sebe majú. Pôsobí ako jed," hovorí o posttraumatickej stresovej poruche. Ňou trpí 30 až 40 percent zranených mužov. Akútne prípady tvorí desať percent.

Nebezpeční dobrovoľníci

Posttraumatickou stresovou poruchou netrpia len ukrajinskí vojaci. Týka sa aj dobrovoľníkov, ktorí bojujú po boku separatistov.

SITA

Podľa odborníkov práve títo muži môžu byť pre spoločnosť nebezpečnejší ako vojaci. Ako píše ruský magazín Snob neabsolvujú žiadne psychiatrické kontroly.

"Armáda s najväčšou pravdepodobnosťou neprijíme niekoho, kto je duševne chorý. V prípade dobrovoľníkov sa to ale vylúčiť nedá," uviedla Oľga Buchanovská z rehabilitačného strediska v Rostove.

Stúpajúca agresivita

Podľa odborníkov sa tí, ktorí sa z vojny vrátia, častokrát nevedia zaradiť do spoločnosti. Trpia preto depresiami a majú sklony ku kriminalite a agresivite.

Ich sklony k násiliu zažívajú najmä najbližší. Zatiaľ čo v roku roku 2014 organizácia La Strada zaznamenala 40 telefonátov, kde sa obeťami stali práve rodinní príslušníci vojakov, tento rok toto číslo dosiahli podľa magazínu Newsweek už za štyri mesiace.  

SITA

"Problém domáceho násilia v súvislosti s konfliktom je veľmi vážny. Doteraz sme takémuto problému čeliť nemuseli, no problém sa zhoršuje pre nedostatok zdrojov a skúseností," vysvetľuje Alona Zubčenková z ukrajinskej pobočky La Strada.

"Vojaci, ktorí sa vracajú domov, trpia stresom a úzkosťou a nie vždy sú ochotní vyhľadať pomoc psychológa," dodáva.

SITA

"Myslia si, že najlepším liekom je alkohol. Začnú mať pocit, že manželky im nerozumejú, že nechápu, čo zažili a čoho boli svedkami. Toto psychické súženie sa môže časom premeniť na fyzické či sexuálne zneužívanie," dodáva.

Bojujúci vlastenci

Ženy, ktoré nájdu odvahu a vyhľadajú pomoc, sa najčastejšie obracajú na políciu. Tá ich ale veľmi často odmietne. "Polícia vníma bývalých vojakov za vlastencov, ktorí bojujú za svoju krajinu. Policajti nechcú zaznamenávať prípady domáceho násilia. Myslia si totiž, že muži si toho už vytrpeli dosť," vysvetľuje Zubčenková.

SITA

Posttraumatická stresová porucha sa podľa odborníkov začne prejavovať až, keď sa veteráni musia zaradiť do bežného života. "Predstavte si, že je niekto vo vojne a z manžela a pracovníka sa stane zviera. Naučí sa zabíjať a ako prežiť. Keď sa vráti, spoločnosť mu diktuje, že to nie je dôležité, že dôležité je mať iPhone a dobré auto," vysvetľuje Kozinčuk.

Na vojnu sa zabudnúť nedá, no dá sa naučiť s ňou žiť, konštatujú odborníci.

Na Ukrajine bojuje vyše deväťtisíc vojakov, krajina sa bojí ruskej invázie, pozrite si reportáž:

Prečítajte si tiež

Ukrajina varuje pred ruskou inváziou, hlási vojakov na hranici

Prečítajte si tiež

Na východe Ukrajiny sa ďalej strieľa, pribudlo 58 mŕtvych