Američania zhodili na Hirošimu atómovú bombu. Zabili viac ako 140 tisíc ľudí

HIROŠIMA / Pred 70 rokmi, 6. augusta 1945, zvrhol americký bombardér B-29 atomovú bombu na japonské mesto Hirošima. Americké velenie sa rozhodlo použiť mimoriadne ničivú zbraň v obave z obrovských strát v prípade invázie do Japonska. Šiesty august je Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní.

Atómová bomba prezývaný Litlle Boy (Malý chlapec) zabila v Hirošime viac ako 140 000 ľudí a mesto prakticky zrovnala so zemou. Väčšina obetí zomrela okamžite, ostatní podľahli následkom zranení v nasledujúcich dňoch. V neskorších rokoch sa u množstva obyvateľov prejavila choroba z ožiarenia.

Tri dni po Hirošime nasledoval druhý atómový útok na japonské mesto Nagasaki, pri ktorom zahynulo asi 80 000 ľudí. Americké atómové bomby zvrhnuté na japonské mestá podľa historikov urýchlili japonskú kapituláciu, ktorá 15. augusta 1945 fakticky ukončila druhú svetovú vojnu.

Tri dni po Hirošime nasledoval útok to na mesto Nagasaki:

SITA

Obavy zo strát

Druhá svetová vojna na tichomorskom bojisku zúrila ešte mnoho týždňov po tom, čo Európa už oslavovala mier. Fanatický odpor japonských vojakov, ktorí sa len vzácne vzdávali, robil americkým generálom vážne starosti. Tie ešte zosilneli v momente, keď dobývanie ostrovov Iwodžima a Okinawa stálo životy 20 000 Američanov.

Obavy z obrovských strát sa tak stali jedným z hlavných dôvodov, prečo sa americké velenie rozhodlo použiť atómovú bombu.

Bol pondelok, štvrť na deväť ráno, keď japonské prístavné mesto Hirošima ožiarilo "druhé slnko". O efekte, ktorý bomba Little Boy vyvolala, hovorili preživší. Pre ohromujúcu žiaru, ktorá atómovú bombu sprevádzala, získala zbraň v japončine svoje meno - pikadon. V doslovnom preklade znamená záblesk-bum. 

V bostonskom múzeu sa nachádza fotografia, na ktorej sú zaznačené ciele útoku:

SITA

Prežil Priemyselný palác

Jeden z ľudí, ktorí prežili, povedal: "Hirošima nepripomínala mesto, ktoré zničila vojna, ale desivý obraz posledného súdu." Vydržalo len málo budov, najznámejší bol železobetónový Priemyselný palác. Dielo českého architekta Jana Letzela z rokov 1912 až 1915 ležalo len 150 metrov od výbuchu.

Vďaka pevnej konštrukcii stavba vydržala, všetci úradníci aj návštevníci ale zomreli. Torzo kedysi pyšnej budovy je dnes Atómovým palácom - mementom, ktoré pripomína nebezpečenstvo jadrového konfliktu.

Tlaková vlna a žiara priniesli tesne po výbuchu smrť veľkej časti z 350 000 obyvateľov Hirošimy. Pri explózii zomrelo alebo bolo smrteľne zranených okolo 80 000 ľudí. Zomrel takmer každý, kto bol v tej chvíli bližšie ako kilometer a pol od hypocentra; atómová bomba ale priamo zabíjala aj v dvojnásobnej vzdialenosti.

Ďalšie tisíce ľudí boli zranené, takmer všetkých preživších potom postihla choroba z ožiarenia. Tej podľahli tisícky obyvateľov Hirošimy aj v ďalších mestách a rokoch.

Do konca roku 1945 zomrelo v dôsledku výbuchu atómovej bomby 140 000 ľudí, v rokoch 1946 až 1951 pribudlo ďalších 60 000 obetí a na komplikácie spojené s ožiarením umierajú ľudia dodnes.

Ľudia dodnes zomierajú na komplikácie spojené s ožiarením:

SITA

Predmet sporov

Podľa japonských oficiálnych údajov presahuje celkový počet mŕtvych z Hirošimy 260 000. Bomba zničila takmer celé mesto - stavby z dreva a tehál nemali šancu proti tlakovej vlne, ktorá v hypocentre dosahovala rýchlosť zvuku. Ešte kilometer ďaleko bol nápor vzduchu väčší než pri hurikáne. 

Použitie atómovej bomby na Hirošimu (a Nagasaki zničené o tri dni neskôr) je dodnes predmetom sporov. Zástancovia poukazujú na to, že bomba zachránila množstvo životov amerických vojakov. Podľa odhadov amerického velenia by pri invázii a bojoch na ostrove Kjúšú zomrelo viac ako 250 000 mužov a celkové straty by dosiahli milión.

Proti týmto číslam ale stoja názory, že v dobe nasadenia atómových zbraní bolo Japonsko vojensky a hospodársky na kolenách a zhodenie bomby koniec vojny výrazne nepriblížilo.

Na druhej strane sa tiež ozývajú hlasy, podľa ktorých atómové bombardovanie Japonska - dodnes jediný prípad nasadenia týchto ničivých zbraní v histórii ľudstva, pomohlo zabrániť podobnému kroku počas studenej vojny.

Nezabíjala len Japoncov

Atómová bomba, ktorá nakoniec zničila Hirošimu, ale nezabíjala len Japoncov. Stala sa osudnou aj 900 americkým námorníkom z lode Indianopolis, ktorá ju viezla na letisko na ostrove Tinian v Pacifiku. Pri spiatočnej ceste loď potopila japonská ponorka a pre utajenie misie začali záchranné lode hľadať preživších členov posádky až po 96 hodinách.

Aj vďaka tejto obeti mohla 6. augusta 1945 smerom k Japonsku odštartovať skupina bombardérov B-29. Lietadlo, ktoré nieslo bombu, sa volalo po pilotovej matke - Enola Gay.

Lietadlo Enola Gay je dnes vystavené v Smithsovom múzeu leteckej a vesmírnej techniky vo Washingtone neďaleko medzinárodného letiska Washington Dulles International Airport:

Prečítajte si tiež

Hirošima si pripomína 69. výročie zhodenia atómovej bomby

Prečítajte si tiež

Zomrel pilot (†93), ktorý zhodil bombu na Hirošimu