1°
Bratislava
Spomienky na august ´68. Pred 47 rokmi začala akcia Dunaj
Spomienky na august ´68. Pred 47 rokmi začala akcia Dunaj
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
PRAHA/BRATISLAVA / Od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa uplynulo už 47 rokov. Akcia s krycím názvom Dunaj sa spustila v noci z 20. na 21. augusta 1968. Bola to najväčia operácia v dejinách východného vojenského bloku. Do Československa vpadli vojská piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy na čele so Soviestkym zväzom.
V noci na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy s výnimkou Rumunska do Československa.
Nádeje ľudí, ktoré vkladali do demokratizačného procesu v komunistickej strane, boli inváziou zmarené. Pražská jar, ktorej ústrednou osobou bol Alexander Dubček, tak bola 21. augusta 1968 pochovaná.
Moskovský protokol
Dubčekovo krídlo KSČ sa proti zásahu snažilo protestovať, no reakcia Sovietskeho zväzu bola razantná. Dubčeka a jeho spolupracovníkov zatkli a odviezli do Ruska.
To opustili až v momente podpisu takzvaného Moskovského protokolu, ktorý znamenal úplnú kapituláciu.
Cestu k slobode na našom území zabrzdili na dve desaťročia práve sovietske vojská.
Desiatky mŕtvych a stovka zranených
Červená armáda sa stiahla až v roku 1991. Obdobie okupácie si vyžiadalo 108 mŕtvych a stovky zranených. Vojská Červenej armády na našom území zanechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Škody boli až nevyčísliteľné.
Spomienky na 21. august 1968. Pozrite si reportáž Daniela Levického Archleba:
Koniec Pražskej jari
Definitívny koniec Pražskej jari prišiel v apríli 1969. Do vedenia Komunistickej strany Československa sa dostal Gustáv Husák, ktorý bol síce pred okupáciou radikálnejší ako Dubček, no po auguste 1968 "zmenil kurz". Stal sa ruským spojencom. Sovieti tak postupne posilňovali svoju moc aj vďaka nemu.
Šafárikovo námestie v čase okupácie:
SITA
K pádu totalitného režimu došlo definitívne až 17. novembra 1989 vďaka známej Nežnej revolúcii.
Pietna spomienka
Pietnu spomienku na obete okupácie si pripomínali Slováci aj tento rok nielen v Bratislave. Zhromaždenia sa konali hneď v niekoľkých slovenských mestách.
"Totalita sa nedá reformovať, totalitu treba odmietnuť. Práve občianska statočnosť tých, ktorí vzdorovali, si vyžaduje našu úctu," povedal podpredseda slovenského parlamentu a šéf opozičných kresťanských demokratov Ján Figeľ na zhromaždení v centre Bratislavy.
Spomienka na obete 21. augusta 1968:
SITA
Šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák následne vyzval Slovákov, aby na tienisté stránky histórie nezabudli. "Pamätajme na tých, ktorí zaplatili za slobodu životom. Nezabúdajme na tých, ktorí nás v auguste 1968 o slobodu pripravili," uviedol Krajňák. Ústav pamäti národa bol na Slovensku založený s cieľom skúmať obdobie neslobody.
Temná história
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že vojenská invázia do Československa z roku 1968 a následná okupácia štátu predstavujú "temnú kapitolu v histórii tradične dobrých slovensko-ruských vzťahov". Úrad opäť kritizoval ruskú štátnu televíziu za májový dokument, ktorý obhajoval agresiu vojsk Varšavskej zmluvy proti Československu s využitím dobových téz sovietskej propagandy.
"Trváme na rešpektovaní historickej pravdy aj o udalostiach z roku 1968, ktoré znamenali pre Československo a jeho občanov veľkú a dlhotrvajúcu tragédiu," uviedlo ministerstvo.
21. august 1968 - čo malo zostať utajené. Reportáž Antona Adamčíka:
August 1968_Foto© Ján Lörincz/SITA
