Volgy a moskviče na cestách i školy zadarmo. Na Kube sa zastavil čas

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

HAVANA / Totalitný režim a hospodárske embargo trvajúce desiatky rokov urobili z Kuby jednu z najchudobnejších krajín sveta. Miestami to tam vyzerá, akoby sa zastavil čas. Teraz ale Ostrov slobody po takmer päťdesiatich rokoch znovu obnovil diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi. Miestni obyvatelia začínajú žiť v nádeji na lepšiu budúcnosť a lepší život. Situáciu išiel priamo na Kubu monitorovať aj štáb TV JOJ.

Výlet na Kubu je ako cesta v čase. Jedna z posledných komunistických krajín skutočne vyzerá tak, ako keby sa tu pred 50 či 60 rokmi zastavil čas.

Zachovalé škodovky tisíc či o volgy a moskviče v uliciach, školy a zdravotná starostlivosť zadarmo, bývanie skoro tiež a najzákladnejšie jedlo na prídel - to je dnešná Kuba.

Obyvatelia sa ale nesťažujú. "Mam rada svoju krajinu, máme možnosť študovať, ošetrenie zadarmo," hovorí jedna z obyvateliek.

"Nemôžeme si kúpiť, čo chceme, ale máme skoro všetci rovnako, tak si nezávidíme tak, ako na Západe," hovorí ďalšia.

"Máme sa fajn, sme zdraví, to je hlavné," dopĺňa ju jeden z obyvateľov.

Všetko zlé

Nič ale nie je také optimistické. Nájsť niekoho, kto sa sťažuje na režim prezidenta Castra je ťažké. Nechcú totiž skončiť vo väzení.

"Všetko je zlé, systém je zlý, len samé problémy," prekvapuje jeden z obyvateľov Havany. "Musím mať dve práce, z divadla chodíjm ako klaun na detské párty, plat dostávam v národnej mene ako všetci Kubánci," pokračuje miestna herečka Maileen.

Priemerný plat Kubáncov je asi 20 eur za mesiac, chudobu cítiť na každom kroku. Z toho Mayleen musí uživiť aj rodinu na okraji Havany. Za národné peniaze na trhu kúpi základné jedlo, ryžu, ovocie.

Naopak, mlieko za 3 eura, pivo za 4, to je len pre turistov, ktorí tu platia svojou vlastnou menou, podobnou tuzexovým bonom. V obchodoch sú cestoviny, ale malý výber, z ovocia, najmä typický červený kubánský pomaranč.

"Do reštaurácie ideme jeden, dvakrát do roka. Necestujeme vôbec, je to drahé," hovorí Maileen.

Bez mobilov či internetu

Mobily tu skoro nepoznajú. Takmer všetci volajú z pevných linek. Na internet tiež môžete zabudnúť. V domácnostiach neexistuje, v centre Havany je jediná hlavná ulica, kde je štátom kontrolovaný internet za poplatok. Webové stránky demokratických krajín sú vypnuté.

"Je tu bezdrôtová sieť ale veľmi slabá, pripojiť sa totiž chcú stovky ľudí. Len mail sa načítáva skoro pol hodinu," hovorí obyvateľka hlavného mesta.

Kuba má historicky blízko k USA, má trikrát zmenšený washingtonský kapitol, americké veterány, autobusy, semafóry i rovnakoý systém elektriny. Obnovenie vzťahov s Američanmi môže mať dvojitý dopad - zlepšiť život Kubáncov, ale zároveň postupný koniec toho, prečo je Kuba tak atraktívna pre cudzincov - výnimočnej atmosféry minulého storočia.

Pozrite si reportáž priamo z Kuby: