Dcéra nacistu Speera si vzala domov dvoch Sýrčanov. Pomáhajú jej s nákupmi

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BERLÍN / Hilde Schramm, 79-ročná dcéra Hitlerovho architekta Alberta Speera, svoj život zasvätila kampani za svetový mier a boj proti rasizmu. Tento rok sa rozhodla pomôcť dvojici sýrskych utečencov. Dobročinnosť sa jej vrátila, Sýrčania jej pomoc odplácajú.

Svoj domov Hilde Schramm zdieľa so Sýrčanmi Nizarom a Ahmadom už osem mesiacov. Prijatie utečencov pre ňu bolo logické. "Ktokoľvek má voľné miesto, mal by utečencov prijímať. Rozhodnutie pre mňa preto bolo jednoduché,“ povedala reportérom serveru BBC.

Pre Ahmada bol príchod do domu Schramm začiatkom nového života. "V utečeneckom centre nemáte čo robiť. Len sedíte a čakáte. Nemôžete robiť nič. Nemôžete sa učiť po nemecky, nie je tam žiadny internet. Bolo úžasné, keď som prišiel k Hilde. Mohol som zavolať svojej rodine,“ pochvaľuje Ahmad. Jednou z jeho záľub je varenie a kuchyňa Schram je tak každý deň prevoňaná exotickými vôňami.

Model chrupu

Na stole vo svojej skromne zariadenej izbe má vedľa časopisov aj netradičnú výzdobu - model ľudského chrupu. Je to spomienka na život v Sýrii, kde sa chcel stať zubárom. Štúdium prerušila vojna, tak sa vydal do Európy. Jeho cieľom bolo Nemecko, píše český portál iDnes.cz.

Aj keď sa má vo svojej novej vlasti dobre, pri spomienkach na Sýriu prepadá smútku. Vo vojne zmietanej krajine nechal svojho chorého otca aj matku, ktorá mu vždy kládla na srdce, že rodina by mala držať pri sebe. "V hlave mi stále hrá jedna pesnička,“ hovorí Ahmad a začne ju hľadať na svojom notebooku. Je to skladba z relácie Arab Idol a spieva sa v nej o návrate domov z ciest. "Text mi pripomína moju mamu. Rodinu už som nevidel viac ako dva roky. Netuším, či ich ešte niekedy uvidím,“ dodáva.

Práca upratovača

Zo vstupnej haly do jeho izby nakukuje Nizar. Na ušiach má veľké slúchádlá, v ktorých mu duní hudba od Eminema. "Počúvam ho stále dokola. Nabáda ma, aby som chytil za pačesy všetky príležitosti,“ vysvetľuje s úsmevom. Doma v Sýrii vraj nikdy nepremýšľal o tom, že ho osud zavedie do Nemecka. Študoval medicínu a sníval o práci v jednej z krajín Perzského zálivu. Keď vypukla občianska vojna, dopočul sa, že v Nemecku chýbajú lekári.

Po strastiplnej ceste prišla realita. Nizar zistil, že v nemocnici ho môžu zamestnať len ako upratovača. Musel sa vrátiť do školy, naučiť sa po nemecky a splniť všetky skúšky, bez ktorých by mu v Nemecku neuznali doktorský titul. Jeho dve sestry zostávajú v nemeckých detenčných centrách, kde čakajú na vybavenie azylu. Jedna z nich absolvovala cestu cez Stredozemné more. "Povedala mi, že tam priamo pred ňou umierali ľudia,“ spomína Nizar.

Pomoc s domácimi prácami

Nizar i Ahmad si nemôžu vynachváliť, ako sa k nim v Nemecku správajú. Nielen Hilde Schramm, ale všetci ostatní, ktorí s nimi žijú pod jednou strechou. "V štedrosti sa im nemôžeme rovnať. Snažím sa byť milý tak ako oni. Nikdy sa im ale nevyrovnám,“ myslí si Nizar.

Hilde Schramm s ním nesúhlasí. Trpí neznesiteľnými bolesťami chrbta. Nizar a Ahmad jej preto každý deň pomáhajú s domácimi prácami a nakupovaním. "Spoločne sa tomu smejeme. Hovorím, že som si myslela, že budem pomáhať ja im. Ale oni teraz pomáhajú mne,“ tvrdí Hilde Schramm.

Pozrite si reportáž redaktora Richarda Juriša, ktorý bol na stanici v Keleti. Aj on sa zhováral s úspešnými ľuďmi, ktorí sa chcú dostať do Nemecka: