Putin: Zostrelenie lietadla malo zakryť nelegálny obchod s ropou
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
PARÍŽ / Rozhodnutie Turecka zostreliť ruské lietadlo malo zaistiť bezpečnosť pre nelegálne dodávky ropy zo Sýrie do Turecka. V Paríži to vyhlásil ruský prezident Vladimír Putin. Rusko má vraj dôkazy, že z nálezísk kontrolovaných islamskou republikou sa vyvážajú "priemyselné objemy" ropy do Turecka.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý je vo francúzskej metropole aj pre klimatickú konferenciu, toto tvrdenie podľa tureckého denníka Daily Sabah označil za ohováranie a dokonca vyhlásil, že by podal demisiu, ak by sa nelegálny obchod skutočne preukázal.
Veľká chyba
Zostrelenie ruského bombardéra Su-24 bolo podľa Putina "veľkou chybou". Turecká armáda vraj nemala žiadny dôvod k útoku na "bezbranné" ruské lietadlo. S tureckým prezidentom Recep Tayyipom Erdoganom sa šéf Kremľa na klimatickej konferencii v Paríži nestretol, potvrdil Putin v besede s novinármi.
Rusko sa bude podľa prezidenta ďalej usilovať o vytvorenie širokej koalície pre boj s teroristami. Sýrska kríza má len politické riešenie, uviedol. O situácii v Sýrii rokoval s prezidentom USA Barackom Obamom a na potrebe politického urovnania krízy sa vraj zhodli.
Rokovanie bez emócií
"Panuje, myslím, zhoda, kadiaľ treba ísť. Ak hovoríme o nevyhnutnosti politického urovnania, potom je potrebné pracovať na novej ústave, nad novými voľbami a kontrolou ich výsledkov," vyhlásil ruský prezident.
Turecký prezident tiež podľa televízie CNN Türk povedal, že jeho vláda bude rokovať s rozvahou a bez emócií, než sa rozhodne k prípadným protiopatreniam voči ruskému rozhodnutiu vyhlásiť proti Turecku sankcie za zostrelenie lietadla. Turecko vraj pracuje na tom, aby vzťahy s Ruskom, ako jeho hlavným dodávateľom energie, neboli pretrhané úplne.
Ruské sankcie by mohli zvýšiť schodok v tureckom rozpočte v budúcom roku o päť miliárd dolárov, odhadli ekonómovia oslovení agentúrou Reuters. To by mohlo výrazne skomplikovať snahu Ankary dostať sa zo strát v rámci snahy o ekonomickú obnovu krajiny.
Pozrite si reportáž: