Američania zverejnili ciele útokov v 50. rokoch, je tam aj Bratislava či Košice

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: twitter

WASHINGTON / Americký Národný bezpečnostný archív odtajnil zatiaľ najpodobrnejší zoznam miest v bývalom Sovietskom zväze, vo východnej Európe a v Číne, ktoré sa v prípade jadrového konfliktu mali stať koncom 50. rokov minulého storočia terčom atómového bombardovania. Na zozname sú aj mestá a vojenské objekty v bývalom Československu. Číslo 1 patrilo Moskve.

Z odtajnených údajov vyplýva, že americký armádni plánovači sa v roku 1956 zamerali na systematickú deštrukciu mestských a priemyselných cieľov, vrátane výslovného zamerania s na civilné obyvateľstvo kľúčových miest.

Zaradené sú medzi nimi Mosvkva, Leningrad (dnes Petrohrad), Peking, vtedajší východný Berlín a Varšava. Komentár Národného bezpečnostného archívu v tejto súvislosti poznamenáva, že zámerné a priame útoky na civilistov sú v rozpore s už vtedy platnými normami medzinárodného práva.

Od NDR po Čínu

Odtajnené údaje, sprístupnené verejnosti v súlade s archívnymi zákonmi USA, majú 800 stránok. Medzi miesta určené k "systematickej deštrukcii" jadrovým úderom bolo zaradených 1 200 miest vo vtedajšom sovietskom bloku od komunistickej Nemeckej demokratickej republiky až po Čínu.

Každé z nich má poradové číslo podľa významu. Jednotkou je označená Moskva so 179 cieľmi jadrového útoku, dvojkou Leningrad so 145 cieľmi, vrátane civilných.

Hlavným terčom Praha

V bývalom Československu bola hlavným terčom Praha s poradovým číslo 61 a so 69 cieľmi určenými k zničeniu. Ďalšie ciele boli v okolí hlavného mesta v Beroune, Kladne, Kralupoch nad Vltavou, Královom Dvore, Neratoviciach, Psároch, Radotíne, Slanom a Štěchoviciach.

Pre ciele vo východnej Európe mali byť použité bomby, ktoré by mali v porovnaní s bombami pre ZSSR nižšiu ničivú silu. Najmä z "politických a psychologických dôvodov", uvádza americký archív.

Výnimkou mali byť objekty používané armádnym letectvom Varšavskej zmluvy. Prioritou pritom boli ciele vo vtedajšom východnom Nemecku.

Veľký dôraz kládli americkí plánovači na likvidáciu vojenských letísk, pretože v ére pred nasadením strategických balistických rakiet boli diaľkové lietadlá hlavným nosičom jadrovej munície.

Slovenské letiská

Na území dnešnej Českej republiky sa mali stať terčom pražské letiská v Kbelích, Ruzyni a Vodochodoch. Ďalej letiská v Bechyni, Brne, Čáslavi, Českých Budejoviciach, Dobřanoch, Holešove, Milovicích, Mimoni, Pardubiciach, Přerove a Žatci.

Na Slovensku to boli letisko v Bratislave, Košiciach, Piešťanoch, Sliači a Trenčíne.

Úder proti letiskám

Hlavný úder jadrových zbraní mal byť vedený proti sovietským letiskám Bychov a Orša v Bielorusku, kde boli vtedy dislokované strategické lietadlá Tu-16, ktoré ohrozovali sily USA a ich spojencov v západnej Európe.

Útoky amerického letectva mali byť zasiahnuté s použitím jadrových bômb o sile 1,7 až deväť megaton. Americké velenie vtedy požadovalo aj nálože o sile 60 megaton, ktoré chcelo použiť s cieľom zastrašovania a v prípade náhleho sovietskeho útoku.

Nálož o sile jednej megatony má sedemdesiatnásobnú ničivú silu v porovnaní s bombou hodenou v roku 1945 na japonskú Hirošimu.