Merkelová: Utečenci sa musia po skončení vojny vrátiť domov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: SITA

BERLÍN / Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v sobotu snažila utíšiť čoraz hlasnejších kritikov svojej politiky otvorených dverí pre utečencov, keď zdôraznila, že sa azylanti zo Sýrie a Iraku vrátia domov po tom, ako sa tamojšie konflikty skončia. Informovali o tom svetové agentúry.

V súčasnosti platí v Nemecku pre utečencov ochrana na základe ženevského Dohovoru o právnom postavení. Zatiaľ je časovo obmedzená na tri roky. Uviedla to Merkelová pred členmi svojej Kresťanskodemokratickej únie. Aj pri všetkej snahe o integráciu a pomoc utečencom musí byť azylantom jasne povedané, že dostali len dočasné povolenie na pobyt v krajine.

"Očakávame, že keď bude v Sýrii znova mier, keď bude Islamský štát v Iraku porazený, tak sa s poznatkami, ktoré u nás získali, znova vrátia do svojej vlasti," povedala Merkelová na krajinskom zjazde CDU v Meklenbursku-Predpomoransku.

Zníženie migrantov

Dodala, že do svojich vlastí sa vrátilo 70 percent utečencov, ktorí utiekli do Nemecka v 90. rokoch pred vojnou v bývalej Juhoslávii. Od plánovaného sprísnenia azylových predpisov v Nemecku, na ktorom sa spolková vládna koalícia dohodla vo štvrtok, očakáva Merkelová výrazné zníženie počtu utečencov.

Za nevyhnutné však považuje celoeurópske riešenie, zahŕňajúce spoľahlivú ochranu vonkajších hraníc a "spravodlivé" rozdelenie utečencov medzi krajiny EÚ. Uzavretie vnútroeurópskych hraníc odmietla.

"Cenou za úplnú izoláciu, ak je také niečo vôbec možné, by pre krajinu ako Nemecko bol pokles hospodárskej dynamiky," uviedla Merkelová. Práve v schengenskom priestore vládne od zrušenia hraničných kontrol čulý pohyb tovaru a osôb. Ak si niekto želá návrat do čias pred ich zrušením, musí sa pýtať: "Ktorým smerom chceme Európu rozvíjať?" dodala kancelárka.

Smrť hladom

Medzinárodná humanitárna organizácia Lekári bez hraníc uviedla, že ľudia v obliehanom sýrskom meste Madájá zomierajú od hladu, a kritizovala sýrsku vládu za to, že blokuje dodávky lekárskeho materiálu potrebného na zachraňovanie životov. Informovala o tom dnes tlačová agentúra DPA.

Mesto Madájá je jednou z posledných oblastí pod kontrolou povstalcov, nachádzajúcich sa medzi metropolou Damask a libanonskou hranicou. Mesto od vlaňajšieho júla obliehajú vojenské sily verné prezidentovi Bašárovi Asadovi a bojovníci zo spojeneckého militantného hnutia Hizballáh.

Za posledné dva týždne zomrelo v Madájá 18 ľudí vrátane dvoch detí, uviedla monitorovacia organizácia Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR). Centrum dodalo, že smrť týchto obyvateľov spôsobil pretrvávajúci nedostatok lekárskej starostlivosti a zúfalé životné podmienky. Do mesta boli humanitárne zásoby doručené 11. januára.