Dopady migračnej krízy znepokojujú Nemecko a Grécko

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BERLÍN / Vývoj utečeneckej krízy v Európe začal znepokojovať predovšetkým krajiny, ktoré sú mohutným prílevom utečencov zasiahnuté najviac: hlavnú cieľovú krajinu Nemecko a vstupný štát Grécko.

Kým Berlín začal boj na diplomatickej pôde proti dvom desiatkam domovských krajín, ktoré podľa neho odmietajú prijať späť ekonomických migrantov, Atény sú znepokojené faktickou uzáverou hraníc na takzvanej balkánskej trase, cez ktorú utečenci mieria práve z Grécka hlavne do Nemecka.

Nemecko poslalo podľa denníka Die Welt diplomatické protesty 17 krajinám, ktoré odmietajú prijímať späť svojich občanov, ktorí neuspeli so žiadosťou o azyl.

Nebezpečné krajiny

Ide napríklad o Maroko, Alžírsko a Tunisko, ktoré Berlín tento rok zaradil na zoznam bezpečných krajín. Zástupcovia nemeckej vlády už skôr hrozili, že ak sa štáty budú zdráhať prijímať späť utečencov, môže Nemecko obmedziť rozvojovú pomoc, ktorú im vypláca. V Nemecku sa v súčasnosti zdržiava približne 200 000 utečencov, ktorí nedostali azyl a podľa zákona by mali krajinu opustiť. Vlani Nemecko dobrovoľne opustilo len zhruba 21 000 ľudí.

Rastúci počet prisťahovalcov a utečencov v Grécku vyvolalo napätie v Aténach. Premiér Alexis Tsipras sa svojmu holandskému náprotivku Markovi Ruttemu, ktorého krajina teraz predsedá EÚ, posťažoval, že únia nie je schopná zabrániť krajinám na takzvanej balkánskej ceste, aby prúd utečencov na svojich hraniciach obmedzovali.

Toto sprísnenie kontroly migrácie je v rozpore "s tým, čo bolo minulý týždeň jednomyseľne dohodnuté na summite EÚ", povedal.

Chaos na balkánskej ceste

V piatok obmedzilo príjem utečencov Rakúsko a od víkendu v rovnakých opatreniach nasledujú ďalšie krajiny na balkánskej trase, z ktorých posledná je nečlenská krajina EÚ Macedónsko.

Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi varoval, že uzatváranie hraníc na balkánskej ceste vedie k chaosu. Šéf agentúry pre ochranu vonkajších hraníc Európskej únie (Frontex) Fabrice Leggero zase upozornil, že nie je prakticky možné, aby sa ekonomickí migranti vracali z Grécka do Turecka, ak Ankara je tiež nebude chcieť prijímať.

Výbušná situácia

Grécky minister obrany Panos Kammenos obvinil Turecko, že sa snaží torpédovať nedávnu dohodu v NATO na začatie kontroly námorných hraníc medzi oboma štátmi plavidlami krajín Severoatlantickej aliancie.

Podľa gréckeho denníka To Vima je situácia v Grécku výbušná. Polícia vozí stovky utečencov späť od hranice s Macedónskom, ktoré prestalo púšťať Afgancov a začalo regulovať aj prejazd osôb s nárokom na udelenie azylu. V metropole Aténach sa hromadia ďalšie tisíce ľudí, pre ktorých zatiaľ nemá zmysel smerovať na sever.

Schôdza vo Viedni

Tsipras sa sťažoval aj na to, že Rakúsko pozvalo na stredu do Viedne zástupcov krajín na balkánskej trase, aby s nimi jednalo o súčasnej migračnej kríze.

Schôdza sa má konať pred štvrtkovým zasadnutím ministrov vnútra EÚ v Bruseli kvôli rovnakej problematike. Grécki predstavitelia do Viedne pozvaní neboli. Podľa agentúry AFP Viedeň chce s pozvanými štátmi viditeľne v stredu zjednotiť postup pred štvrtkovým bruselským rokovaním.

Biznis s pašovaním

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) medzitým informovala, že od začiatku tohto roka do Grécka a Talianska dorazil zhruba 110 000 migrantov, pričom cez 100 000 ich zamierilo do Grécka. Cez 410 migrantov a utečencov počas rovnakého obdobia tiež prišlo o život.

Zarábajú toľko ako narkobaróni a pašovanie ľudí je pre nich aktuálne najlukratívnejší biznis na blízkom východe a v Európe.

Reč je o pašerákoch a prevádzačoch ľudí, ktorí na utečeneckej kríze vlani pravdepodobne zarobili takmer 6 miliárd eur: