Obrie potkany ohrozujú Pakistan. Útočia na deti, tvrdí Washington Post

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

PEŠÁVAR / Pešávar je mestom, ktoré sa stalo symbolom pakistanského boja proti islamskému extrémizmu. Tisíce ľudí tu padlo alebo utrpeli zranenia pri teroristických útokoch. Momentálne tamojším obyvateľom najväčší strach naháňajú potkany, píše Washington Post.

Počas posledného roka podľa pešávarského starostu zabili potkany najmenej osem ľudí. V noci sa títo hlodavci vyhrnú zo stôk, prehrýzajú sa dverami a stenami, kŕmia sa zásobami jedla a zaplavujú nemocnice a školy.

A nie sú to obyčajné potkany, tvrdia obyvatelia. Sú obrovskí - tak veľkí, že miestni prisahajú, že nemôžu pochádzať z tej oblasti. To bol podnet na vznik mnohých nových konšpiračných teórií v krajine, ktorá je tradične zvyknutá pripisovať svoje trápenie vonkajším silám, píše Washington Post.

"Sú veľkí skoro ako mačka a majú dva ostré zuby vpredu," opisuje 38-ročný Muhammad Humajún a naťahuje ruky, aby ukázal dĺžku potkana od lakťa po končeky prstov.

Obrie potkany

V priebehu dejín sa opakovane objavovali príbehy o obrích potkanoch či krysách, len aby ich vedci vzápätí vyvrátili. Priemerná dĺžka tela potkana na Západe je zhruba 15 až 18 centimetrov. Ale o niektorých ázijských druhoch je známe, že dorastajú do oveľa väčšej dĺžky, čo vyvoláva neistotu ohľadne toho, aký druh hlodavca práve teraz vyčíňa v Pešávare.

Príčiny premnoženia potkanom v Pešávare sa zdajú byť zjavné. Viac než milión ľudí žije spoločne v zle postavených domoch v jednom z najstarších miest južnej Ázie. Nezakryté odpadové potrubia vytekajú priamo na ulice alebo do vodných tokov.

Odpadky sa bezstarostne vyhadzujú na chodníky alebo prázdne parcely. Mäsiari zabíjajú kravy a kozy v otvorených výkladných skriniach obchodov. A v strede husto zaľudnených štvrtiach fungujú kuracie a mliečne farmy.

Potkaní raj

Vyzerá to ako snaha vytvoriť potkaní raj, a napriek tomu obyvatelia riešia záhadu, prečo ich terorizuje jeden z najvytrvalejších nepriateľov ľudstva. Niektorí hovoria, že tento problém začal po sérii povodní v rokoch 2010 až 2012, ktoré potkany vyplavili z ich hniezd v horách neďaleko pakistansko-afganskej hranice.

Iní veria, že tieto potkany boli odchované na amerických vojenských základniach v Afganistane a dovezené do Pešávaru nákladnými autami odvážajúcimi z Afganistanu po skončení misie koaličné vybavenie.

Konšpiračné teórie

Jedna z teórii hovorí, že tieto obrovské hlodavce priviezli do Pešávaru nevedomky v batožine utečenci unikajúci pred vládnou vojenskou ofenzívou v pakistanskom kmeňovom pásme, kde, ako hovoria povesti, prežívajú obrie krysy po celé storočia. A objavili sa aj obvinenia, že potkany boli geneticky upravené a úmyselne vypustené nemenovanou cudzou mocnosťou, aby terorizovali moslimov.

Nech už je príčina akákoľvek, ocitol sa Pešávar znovu vo vojne. Minulý týždeň pod tlakom zákonodarcov i obyvateľov vyhlásil starosta Muhammad Ásim trojfázovú stratégiu, ktorá k potkanom pristupuje rovnakým spôsobom, akým mesto bojuje proti úkrytom ozbrojencov. V záujme víťazstva v tejto bitke vytvoril Ásim nový tím 30 mestských robotníkov, ktorí budú každú noc po meste trúsiť jed na krysy. Jed zdarma si môže tiež vyzdvihnúť ktokoľvek z miestnych obyvateľov.

Odmena za potkanov

Pešávar tiež vypísal odmenu. Za každého zabitého hlodavca sľúbil vyplatiť 25 rupií. "Ľudia majú strach," uviedol starosta. "Nie sú to normálne potkany. Zožerú vám jedlo. Zožerú vám šaty. A zožerú vám dokumenty."

Ako môžu potvrdiť obyvatelia Washingtonu a ďalších amerických miest, tento popis znie ako bežné potkanie správanie. Ale správy o tom, že potkany už zabili osem detí a zranili niekoľko ďalších, len priliali olej do ohňa. Podľa Ásima jedno dieťa nedávno vykrvácalo na smrť potom, čo ho potkan pokúsal na tvári. A trojmesačné bábätko zomrelo potom, čo mu potkan odkusol kus ucha.

Niektorí pešávarskí oficiálni činitelia sú ale k týmto správam skeptickí a poukazujú na to, že len máloktoré úmrtie potvrdil lekár či patológ. A obviňujú zdeľovacie prostriedky, že tieto fámy nafukujú a zhoršujú tak existujúcu krízu.

Útok na dieťa

Ale 33-ročný Núr Kádir nemá najmenšie pochybnosti, že sa z potkanom v Pešávare stávajú zabijaci. Kádir spal 22. marca vo svojom dome, ktorý stojí neďaleko odpadového vodovodu továrne na múku, keď začalo plakať jeho osemmesačné dieťa. "Jeho krik ma prebudil a ja som uvidel, že je s ním v posteli krysa," povedal Kádir.

"Ja som ju zabil, ale syn mal na tvári krv a stopy po zuboch," dodal. jeho dieťa prežilo, ale pod okom má stále viditeľné poranenie, ako by ho poškriabali zuby ostré ako žiletka. Kádir teraz zostáva celé noci hore zo strachu, že sa hlodavci vrátia. "Zarazil som do dverí západku, ale ráno bola z polovice zožraná," dodal.

Ale rovnako ako v prípade zadrhávajúcej sa pakistanskej vojny proti ľudským teroristom aj v prípade boja proti hlodavcom sa objavujú prvé známky toho, že by ho mohlo mariť zlé plánovanie a nedostatok nadšenia.

Na mestský tím, ktorý má noc čo noc rozsypávať jed, napríklad vyšlo najavo, že sa rozhodli nikam neísť, pretože "to vyzeralo na dážď". A mestskí úradníci museli dočasne pozastaviť vyplácanie odmien za zabitých hlodavcov, pretože im došla hotovosť.

Pod Pekingom žije Potkaní národ, pozrite si archívnu reportáž: