Testy odhalili v bieloruskom mlieku následky Černobylu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

MINSK / Následky havárie jadrovej elektrárne v Černobyle pred 30 rokmi o sebe stále dávajú vedieť v susednom Bielorusku. V krajine podľa agentúry AP predávajú a spracúvajú mlieko, v ktorom rádioaktívne látky desaťnásobne prekračujú množstvo, ktoré miestne normy považujú za prípustné.

Explózia štvrtého bloku jadrovej elektrárne v severoukrajinskom Černobyle veľmi ťažko zasiahla v roku 1986 aj Bielorusko. Znečistená rádioaktivitou bola podľa expertov takmer štvrtina bieloruského územia s viac než 3 600 mestami a obcami. Ukrajina i Bielorusko boli vtedy ešte súčasťou Sovietskeho zväzu.

Čerstvé mlieko

Najviac boli postihnuté Brestská, Homelská a Mahiljovská oblasť, ktoré ležia na juhu a juhovýchode krajiny. V oblastiach so zvýšenou rádioaktivitou ešte dnes žije viac ako 1,1 milióna obyvateľov, čo je 12 percent bieloruskej populácie.

Na okraji "zakázanej zóny", vtedy zamoreného okolia niekdajšej elektrárne, sa podľa agentúry AP predáva čerstvé mlieko. Jeho vzorku reportéri dopravili do minského laboratória. Tam zistili desaťnásobne vyššiu úroveň rádioaktívnych izotopov stroncia, než povoľuje norma bieloruského ministerstva hospodárstva pre bezpečnosť potravín.

Laboratórium nebolo schopné preskúmať, či sa vo vzorke prípadne nachádzajú aj zložitejšie izotopy. Požitie potravín kontaminovaných stronciom-90 môže spôsobovať onkologické a ďalšie ochorenia.

Dve tony mlieka

Farmár Nikolaj Čebenok, hospodáriaci 45 kilometrov od Černobylu, sa hrdo pochválil, že od svojho stáda denne získava dve tony mlieka, z ktorého miestny podnik Milkavita vyrába hlavne syr "parmezán", vyvážaný najmä do Ruska.

Firma Milkavita odmietla ako "nemožné" uznať, že spracováva radioaktívne mlieko a tvrdila, že jej vlastné testy ukazujú, že stopy radioaktívnych izotopov v dodávkach sú hlboko pod normou.

"Tu nie je žiadne nebezpečenstvo. Ako sa môžete báť radiácie?" divil sa farmár, ktorého hospodárstvo je asi dva kilometre od "zakázanej zóny".

Reportáž vyvolala značný záujem v Rusku, ktoré je hlavným odberateľom bieloruských potravín. Ich vývoz predstavuje 15 percent z celkového bieloruského exportu, uviedol server Newsru.com.

Autoritársky prezident Alexander Lukašenko prehlásil, že Bielorusko má jedinečné znalosti a skúsenosti z prekonávania následkov jadrových katastrof, ktoré môžu byť vkladom pre rozvoj ľudskej civilizácie.

Zrušené presídľovanie

Lukašenko, ktorý bol za sovietskych dôb riaditeľom štátneho poľnohospodárskeho podniku, po svojom príchode k moci v roku 1994 pozastavil program presídľovania ľudí z okolia "zakázanej zóny" a spustil program rozvoja poľnohospodárskej výroby na tejto pôde.

Uznávaný bieloruský výskumník Juryj Bandažeuski, ktorý túto politiku kritizoval, bol uväznený pod zámienkou korupcie. Ochrancovia ľudských práv označili jeho prípad za politický.

Onkologické následky

V súčasnosti za prispenia Európskej únie pokračuje v Kyjeve vo výskume onkologických následkov Černobylu. "Je to pohroma. V Bielorusku nie je žiadna ochrana obyvateľstva. Naopak vláda sa snaží presvedčiť ľudí, aby sa nestarali o radiáciu, pestuje plodiny na zamorených pozemkoch a posiela ich do obchodov po celej krajine," píše agentúra AP.

Rusky píšuca bieloruská spisovateľka ocenená Nobelovou cenou Svetlana Alexijevičová nedávno kritizovala Lukašenka za to, že stavia novú jadrovú elektráreň bez toho, aby sa Bielorusov opýtal na názor a taktiež za výrobu a predaj kontaminovaných potravín.

"Rada by som vedela, či Lukašenkov stôl pochádza z tejto pôdy. Pochybujem. Hore jedia len to, čo vyrástlo na najpreverenjších miestach. Je to zločin. A vyjadrenie postoja autoritárskej moci k ľudskému životu," povedala Alexijevičová BBC.

Reportérka Katarína Kleknerová nakrúcala v najviac postihnutej oblasti, v ukrajinskom mestečku Pripjať. Pozrite si reportáž: