2°
Bratislava
Pred najhoršími následkami Černobylu nás ochránil len rozmar počasia
Pred najhoršími následkami Černobylu nás ochránil len rozmar počasia
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / V utorok sme si pripomenuli 30. výročie doteraz najväčšej jadrovej havárie. Výbuch v atómovej elektrárni v ukrajinskom Černobyle. Podľa meteorologičky Najlepšieho počasia Miriam Jarošovej môžeme počasiu vďačiť za to, že radiácia v oblasti vtedajšieho Československa nebola až taká extrémna.
"Už 28. a 29. apríla 1986 pršalo a šuškalo sa z Ruska, že sa tam niečo stalo. To bola len malá koncentrácia toho, čo padalo. Väčšie dávky prišli na prelome mája. Prúdenie bolo také, že sa dostalo až k nám," hovorí meteorologička Najlepšieho počasia Miriam Jarošová.
A nielen k nám, ale aj do Talianska a okľukou aj do Moldavska. "Prúdenie v atmosfére zabezpečilo, že sme mali rádioaktivitu takmer na celom európskom území a najviac to postihlo Bielorusko i obyvatelia britského Walesu," konštatuje Miriam Jarošová.
Presun po Európe
Počasie sa významne podpísalo na tom, ako sa rádioaktívny mrak presúval po celej Európe. "Keď sa to stalo, nad Ukrajinou bola oblasť nízkeho tlaku vzduchu. Bola síce plytká, ale prúdenie tým, ako sa výbuch dostal do atmosféry, dostal sa aj do prúdenia a oblasť nízkeho tlaku vzduchu ho posunula práve nad Bielorusko," ozrejmuje meteorologička.
A hoci sa rádioaktivita dostala aj na Slovensko, silnejšia bola paradoxne na západe, hoci východ bol k Černobylu podstatne bližšie. "Východ Slovenska bol mimo tohto prúdenia," vysvetľuje.
"Mrak sa ako prvý dostal do Škandinávie. Práve zo Švédska prišli prvé správy, že je niečo zvýšené, pretože v Štokholme majú jadrovú elektráreň a práve tam namerali zvýšenú hodnotu rádioaktivity," hovorí Miriam Jarošová.
Rádioaktívny dážď v Československu
Rádioaktívny mrak sa zo Škandinávie presúval nad Veľkú Britániu. Po pár dňoch sa presunul nad Nemecko a alpskú oblasť. "Alpské krajiny pri snežení a daždi boli tiež výdatne ožiarené," hovorí meteorologička.
Prvú dávku dažďa s rádioaktivitou dostalo bývalé Československo až 29. apríla 1986. "Dážď tomu pomohol, on to vymýval smerom na zem, čo sa zachytávalo v pôde a následne vo všetkom, čo sme z pôdy brali," ozrejmuje.
Pozrite si priloženú reportáž:
