Potrebujeme potlačiť radikalizmus, zhodli sa ministri spravodlivosti Únie

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRUSEL/BRATISLAVA / Krajiny Európskej únie sú do budúcnosti pripravené urobiť maximum pre to, aby dokázali potlačiť a marginalizovať narastajúce radikálne a extrémistické sily. V spoločnom vyhlásení to v utorok deklarovali ministri spravodlivosti členských krajín, ktorí sa v Bratislave zúčastňujú dvojdňovej ministerskej konferencie pri príležitosti Európskeho dňa pamiatky obetí totalitných režimov.

O výsledkoch utorkového pracovného zasadnutia informovala podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá ho viedla. Nosnou témou konferencie je otvoriť diskusiu o probléme narastajúceho radikalizmu v Európe, vymeniť si skúsenosti v boji s týmto fenoménom v oblasti prevencie aj represie a identifikovať ďalšie opatrenia na európskej úrovni, ktoré by mohli slúžiť v boji s narastajúcou radikalizáciou.

Ochrana demokracie

Zúčastnení vo vyhlásení vyjadrili odhodlanie chrániť demokraciu, právny štát a ľudské práva s tým, že si uvedomujú príčiny radikalizácie a zhodujú sa v tom, že spoločnosť by mala venovať pozornosť prenikaniu extrémistických tendencií a názorov do politiky, pretože môžu ohrozovať právne princípy a demokraciu.

"Problémom súčasnej Európy nie je len ekonomická a bezpečnostná situácia, ale aj príklon časti populácie k antisystémovým a extrémistickým subjektom," povedala počas prejavu na zasadnutí Žitňanská. Ten je podľa jej slov výsledkom viacerých procesov, pričom každý z nich hrá určitú rolu.

"Dôležité je ale o týchto otázkach hovoriť a snažiť sa hľadať riešenia, aby sa nezopakovala situácia z minulého storočia, keď podobné externé a interné faktory viedli ku vzniku vtedajších totalitných režimov za viac či menej tichého súhlasu demokratickej väčšiny," doplnila.

Problém chudoby

Diskutujúci podľa Žitňanskej identifikovali zdroje súčasnej situácie. Za nárastom extrémistických a radikálnych síl vidia predovšetkým problém chudoby, getá, kde sa v rámci multikultúrneho sveta koncentrujú ľudia jedného náboženstva, myslenia, vyznania, ktorí nedokážu naplniť svoje ambície v súčasnom svete. Napätie vyvolávajú aj obavy o bezpečnosť v časoch, keď Európa čelí terorizmu a migračným vlnám, a tiež informačná vojna.

"Proti týmto zdrojom musíme politicky aktívne bojovať a čeliť na všetkých frontoch," zdôraznila slovenská ministerka.

Odpoveď z pohľadu účastníkov konferencie spočíva aj v tom, že základom je, aby fungoval právny štát v oblasti represívnej, ale aj ako základný konštrukt, na ktorom stoja demokratické spoločnosti. Ministri ale upozornili aj na dôležitosť apotrebu politického vodcovstva.

Vzdelávanie

Konferencie sa zúčastňuje i člen Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics. Eurokomisár skonštatoval, že radikalizácia spoločnosti a extrémizmus sú zložitými spoločenskými javmi.

"Kým ministri spravodlivosti ich môžu riešiť mechanizmami na presadzovanie práva, vzdelávanie môže riešiť výzvy do budúcnosti," pripomenul. Vzdelávanie by malo byť podľa Navracsicsa nastavené tak, aby sa v Európe vytvorili podmienky na demokratickú socializáciu a aby sa hodnoty demokracie stali atraktívnymi aj pre budúce generácie.

Popoludňajšie rokovanie bolo venované najmä ústavom pamäti národa a príslušným neziskovým organizáciám, ktoré diskutovali o tom, ako sa vyrovnať so zločinmi totalitných režimov prostriedkami trestného práva.

"Pripájame sa k tallinskému vyhláseniu, v ktorom je jasne deklarované, že je potrebné urobiť istú nápravu v spoločnosti, ktorá tu celé roky nebola, a to tým spôsobom, aby tie zločiny, ktoré tu v minulosti boli spáchané, boli aj istým spôsobom potrestané," vysvetlil riaditeľ Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.