Po paralympiáde chce zomrieť. Marieke Vervoort trpí svalovým ochorením
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
RIO DEJANEIRO / Jej príbeh je mimoriadne silný. Belgická športovkyňa Marieke Vervoort totiž vyhlásila, že po rozlúčke s kariérou na paralympiáde v brazílskom Riu, bude zvažovať eutanáziu.
Iba pár hodín po tom čo Marieke Vervoort získala striebornú medailu na najväčšom športovom sviatku, na tlačovej besede sa s novinármi rozprávala najmä o smrti. "Každý má vidí ako sa usmievam a teším z úspechu. Moju druhú tvár, keď cítim ako ma moja choroba ovláda, nikto nepozná," povedala športovkyňa.
Usmievavá blondína trpí degeneratívnym svalovým ochorením od 15 rokov. Pripútalo ju na vozík. Navyše je progresívne. Neustále trpí kŕčmi a obrovskými bolesťami. Niekedy sa ani nedokáže najesť a spáva iba 10 minút denne. Vidí už iba na 20 percent.
"Papiere na eutanáziu som podpísala ešte v roku 2008, pretože je naozaj ťažké zvládať dôsledky mojej choroby. Keby som ich nemala, asi by som spáchala samovraždu. Môj strach zo smrti je preč. Bolo by dobré, aby sa o eutanázii začalo hovoriť aj v iných krajinách," priznala sa na tlačovej besede Marieke.
Dve formy
V Belgicku je povolená od roku 2002 a odvtedy ju využilo približne 1 400 ľudí. "Aby sme boli presní, je vhodné rozdeliť eutanáziu na dve formy. Pasívna, keď pacient odmieta zdravotnú starostlivosť, v dôsledku čoho umiera. Takáto forma akokeby patrí do inštitútu informovaného súhlasu. A aktívna forma, kde je vlastne konanie lekára, ktorý smeruje svoj čin, k tomu, aby ukončil život trpiaceho pacienta, tá trestná je," vysvetľuje Ivan Humeník, advokát špecializovaný na medicínske a farmaceutické právo.
"Som stále živá a budem si užívať každú chvíľku života," dodala Marieke.