Trump je podľa Clinton Putinova bábka, Clinton podľa Trumpa odporná žena

WASHINGTON / Ani tretia a posledná debata amerických prezidentských kandidátov Donalda Trumpa a Hillary Clinton sa neobišla bez vzájomného obviňovania. Clinton svojho republikánskeho soka ako prípadného prezidenta prirovnala k možnej bábke ruského prezidenta Vladmiíra Putina. Trump zase demokratickú rivalku obvinil z toho, že chce otvoriť americké hranice prisťahovalcom a že stojí za obvineniami zo sexuálneho obťažovania, ktoré proti nemu vznieslo niekoľko žien. Miliardár počas debaty nepovedal, či v prípade prehry uzná výsledky volieb.

"Poviem to, až na to príde. Zatiaľ vás ponechám v napätí, či výsledky volieb uznám," povedal realitný magnát. Jeho prístup označila Clinton za desivý. Tému manipulácie otvoril Trump niekoľkokrát, v tejto súvislosti hovoril nielen o voľbách, ale i o podvodnej kampani demokratky, svojich sexuálnych obvineniach či o nadácii Clintonových. Clinton jeho slová odmietla a vyhlásila, že Trump o podvodoch hovorí vždy, keď prehráva. 

I keď debata začala pokojne, čoskoro sa obaja kandidáti dostali do sporu o to, či Rusko ovplyvňuje priebeh volieb. Podľa Trumpa o tom neexistuje dôkaz, pokiaľ by tomu ale tak bolo, tak zásah Moskvy i ďalších krajín odsudzuje. Putina označil za niekoho, kto jeho súperku opakovane prekabátil. Tá varovala, že Rusko by malo najradšej za amerického prezidenta bábku. 

Prečítajte si tiež

Hriešna debata Donalda a Hillary. Kandidáti spievajú romantický duet

Riešili prisťahovaleckú otázku

Vyhrotená diskusia sa týkala i prisťahovalectva. Clinton chce podľa Trumpa otvoriť hranice, cez ktoré budú prúdiť kriminálnici i drogy. Demokratka to odmietla a prehlásila, že je pre kontrolu hraníc a v obmedzenej miere taktiež pre plot s Mexikom, ale iba v skutočne potrebnej miere. Trump chce plot po celej hranici USA s Mexikom. 

Clinton kritizovala Trumpov plán vyhostiť nelegálnych prisťahovalcov, lebo by to znamenalo masívne nasadenie bezpečnostných zborov, ktoré by museli prečesať USA krížom krážom a chodiť od domu k domu, aby imigrantov našli. Prisťahovalcov bez dokladov, ktorí už v Amerike pracujú, označila za ekonomický prínos.

Rozpor v obrannej politike

Obaja kandidáti sa nezhodli v otázke obrannej politiky. Trump totiž odmieta, aby Spojené štáty platili obranu bohatým krajinám ako Japonsku, Saudskej Arábii či Nemecku. Škrty v tejto oblasti podľa magnáta uvoľnia financie na podporu amerického hospodárstva. Je aj za rozsiahle zníženie daní. 

Clinton potenciál ekonomického rastu vidí v investíciách do čistých zdrojov energie a školstva. V prípade svojho zvolenia prisľúbila plán na podporu tvorby nových pracovných miest, ktorý by mal byť svojím rozsahom najväčší od druhej svetovej vojny.

V závere debaty kandidáti hovorili o situácii v Sýrii i Iraku. Clinton ocenila iracké vládne sily za to, že prikročili k dobývaniu Mosulu. Po jeho očakávanom získaní by bola rada, aby sa koalícia zamerala na ústredné pozície radikálneho hnutia Islamský štát v susednej Sýrii. Trump svoj plán proti Islamskému štátu s odkazom na moment prekvapenia neupresnil. Varoval ale pred zapojením do bojov v Sýrii či pred zosadením sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorý spolu so spojeneckým Ruskom stojí proti islamistom.