Interpol má nového šéfa. Stal sa ním Číňaň Meng Chung-wej

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: Reprofoto/The Guardian

LYON/PEKING / Novým prezidentom medzinárodnej policajnej organizácie Interpol sa stal námestník ministra čínskej verejnej bezpečnosti Meng Chung-wej. Interpol to vo štvrtok oficiálne oznámil zo svojho sídla vo francúzskom Lyone. Zvolenie vysokého predstaviteľa čínskej bezpečnosti na čelo Interpolu ale vyvoláva obavy, že by Čína mohla jeho postavenie využiť pri prenasledovaní disidentov po celom svete, napísal britský denník The Guardian.

"Je to mimoriadne znepokojivé, vzhľadom k dlhodobým snahám Číny využívať Interpol na zatýkanie disidentov a utečencov v zahraničí," uviedol šéf východoázijskej pobočky organizácie na ochranu ľudských práv Amnesty International Nicholas Bequelin. "Čínska polícia porušuje ľudské práva, napríklad vynucuje zo zatknutých osôb priznanie a používa mučenie," dodal. "Na rozdiel od väčšiny bezpečnostných zložiek vo svete má čínska polícia mandát chrániť moc vládnucej komunistickej strany," pripomenul Bequelin.

Rada Interpolu zvolila Menga na zasadnutí na indonézskom ostrove Bali. Bude mať štvorročný mandát. Jeho predchodkyňou je Francúzska Mireille Ballestrazzi. "Ide o prvého Číňana, ktorý bude túto funkciu zastávať," uviedla spravodajská agentúra Nová Čína.

Meng v minulosti pôsobil ako zástupca šéfa čínskej ozbrojenej polície. Tieto polovojenské jednotky sú často nasadzované v konfliktných oblastiach, vrátane Tibetu, hranice so Severnou Kóreou alebo Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang.

Protikorupčná politika

Zvolenie Menga prichádza v čase, kedy sa čínsky prezident Si Ťin-pching snaží zintenzívniť svoju štvorročnú protikorupčnú kampaň. V roku 2014 Čína vydala zoznam stovky svojich najhľadanejších občanov, ktorí sú podozriví z korupcie a utiekli do zahraničia. Podľa čínskych úradov sa zatiaľ podarilo dolapiť a vrátiť do Číny bezmála tretinu z nich.

Západné krajiny sa ale často zdráhajú s Čínou v tomto ohľade spolupracovať. Veľakrát odmietli krajine vydať podozrivých, pretože organizácie na ochranu ľudských práv dlhodobo odsudzujú, ako Čína zaobchádza s väzňami a že udeľuje trest smrti za hospodárske zločiny. Čínske úrady navyše krajinám, z ktorých majú byť podozriví vydaní, neposkytujú dôkazy o ich vine.

Väčšina predstaviteľov na zozname utiekla do Spojených štátov či Kanady, s ktorými Čína dohodu o vydávaní občanov nemá. Kanada ale prekvapivo v septembri oznámila, že začne s Čínou o takejto dohode rokovať.

Kritici čínskeho prezidenta tvrdia, že protikorupčnú politiku používa na to, aby sa zbavil svojich politických nepriateľov. To ale čínska vláda odmieta.

Čína je členom Interpolu od roku 1984.