Michail Gorbačov: Vyzerá to tak, že svet sa pripravuje na vojnu

MOSKVA / Bývalý prezident Sovietskeho zväzu, človek, ktorý je autorom "perestrojky", teda prestavby, ktorá spustila demokratizáciu komunistických režimov, napísal článok pre magazín Time. Vyjadruje znepokojenie z posilňovania zbrojenia a predovšetkým z rozmiestňovania zbraní po Európe. Politici vedú neustále agresívnejšie reči a ich obranné doktríny sú čoraz agresívnejšie. Osemdesiatpäťročný Gorbačov sa obáva najhoršieho.

Svet je, podľa Gorbačova, zahltený problémami. Tvorcovia zákonov sa zdajú byť zmätení a stratení. No najväčším problémom je militarizácia politikov a priam preteky vo vyvíjaní nových zbraní. Gorbačov v článku pre Time píše: "Našou top prioritou musí byť zastavenie a zvrátenie týchto zničujúcich pretekov." NATO aj Rusko rozmiestňujú v Európe stále viac vojenských oddielov a tankov. "Kým bežní ľudia zápasia s elementárnymi problémami a na napĺňanie ich potrieb nie sú peniaze, náklady na zbrojenie narastajú," pozastavuje sa Gorbačov. Je podľa neho paradoxné, že na vyvíjanie supermoderných zbraní s obrovskou ničivou silou sa pritom peniaze poľahky nájdu. Menuje napríklad ponorku, ktorá je schopná zničiť polovicu kontinentu. "Všetko vyzerá tak, že sa svet pripravuje na vojnu," obáva sa Gorbačov. 

Gorbačovov článok vyšiel práve v čase, keď sa objavili informácie, že Trump a Putin by mali v sobotu absolvovať telefonický hovor. Pre RIA Novosti to potvrdil hovorca Kremľa, Dimitrij Peskov. Telefonický hovor bude prvým a rozhodujúcim krokom smerom k zmiereniu Bieleho domu a Kremľa, keď vzťah oboch mocností výrazne ochladol počas bývalého vedenia USA. Putin a Trump si počas prezidentskej kampane viackrát zložili komplimenty a prejavili si vzájomne náklonnosť a vyjadrili nádej, že by ich štáty mohli zlepšiť vzťahy. Trump už avizoval, že by USA mohli prehodnotiť sankcie, ktoré na Rusko uvrhli potom, čo Kremeľ anektoval v roku 2014 Krym a podporoval rebelov bojujúcich na východe Ukrajiny.  

Záväzky z osemdesiatych rokov sa rozplynuli

Na prvom Ženevskom samite v novembri 1985 sa lídri USA a Sovietskeho zväzu zhodli, že nukleárna vojna by nemala víťazov a nikdy k nej nesmie dojsť. Celý svet si vtedy, podľa Gorbačova, vydýchol úľavou. Dnes je však nukleárna hrozba opäť reálna. Vzťahy medzi top mocnosťami idú už viacero rokov od desiatich k piatim. "Zástancovia posilňovania zbrojenia a zbrojársky priemysel si mädlia ruky," myslí si Gorbačov. Dôraz sa, podľa neho, kladie najmä na boj proti terorizmu, no na normálny vzťah a partnerstvo to nestačí. Mocnosti by sa mali sústrediť na zabránenie vojne, redukovanie bojového arzenálu. "V modernom svete by mala byť vojna postavená mimo zákon, lebo žiadny z globálnych problémov, ktorým čelíme - chudoba, životné prostredie, migrácia, nárast populácie, ani ubúdanie zdrojov - vojna nevyrieši," konštatuje Gorbačov.

Nalieha na bezpečnostnú radu OSN, ktorá je zodpovedná za medzinárodný mier a bezpečnosť, aby urobila prvý krok. Navrhuje, aby na stretnutí bezpečnostnej rady prijali hlavy štátov rezolúciu, že nukleárna voja je neprijateľná a nikdy k nej nesmie prísť. Gorbačov si myslí, že iniciatíva by mala prísť od Donalda Trumpa a Vladimíra Putina, prezidentov štátov, ktoré vlastnia 90 percent celkového svetového nukleárneho arzenálu a preto je ich zodpovednosť obzvlášť výnimočná.