Fico odletel do Ríma, stretne sa aj s pápežom
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Premiér Robert Fico v piatok odletel na summit do Ríma. Ešte dnes večer prijme premiérov a prezidentov členských krajín EÚ pápež František, v sobotu budú lídri rokovať a očakáva sa, že podpíšu Rímsku deklaráciu.
Nejde o štandardný pracovný samit dvadsaťosmičky, ale o oslavy podpisu Rímskych zmlúv. Premiér Fico predpokladá, že pôjde o racionálny samit, na ktorom lídri pripomenú úspechy, ale priznajú aj problémy Únie. Za najdôležitejšie však považuje, aby hlavy vlád a štátov EÚ27, teda bez Veľkej Británie, povedali, že chcú v európskom projekte pokračovať ďalej.
Vyhlásenie nepodpíše, ak...
V sobotu by lídri mali podpísať Rímsku deklaráciu, ktorá bude podľa Fica skôr všeobecným dokumentom. Problematické sú postoje Grécka a Poľska. Atény majú výhrady k sociálnym aspektom v deklarácii, poľská premiérka Beata Szydlo vo štvrtok uviedla, že vyhlásenie možno nepodpíše, ak v ňom nebudú dôležité klauzuly.
Dôležitá je pre ňu jednota EÚ, jej obrana v tesnej súčinnosti s NATO, posilnenie role národných parlamentov a zachovanie noriem spoločného trhu, ktoré nemajú rozdeľovať, ale spájať. Podľa Fica sa robí všetko preto, aby bola deklarácia prijatá a verí, že sa všetci na summite budú správať racionálne. Považoval by za fiasko, ak by sa dokument nepodarilo prijať. Slovensko s vyhlásením problémy nemá, vidí v ňom mnoho odkazov na vyhlásenie krajín Visegrádskej štvorky.
Rímske zmluvy je súhrnný názov pre dve zmluvy, ktoré predstavitelia Francúzska, Talianska, Spolkovej republiky Nemecko, Belgicka, Luxemburska a Holandska podpísali 25. marca 1957 v Ríme. Konkrétne podpísali dve zmluvy, zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (dnes známa ako Zmluva o fungovaní EÚ) a Zmluvu o založení Európskeho hospodárstva pre atómovú energiu. Tieto zmluvy, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 1958, sú jedným zo základov neskoršej európskej integrácie. Oba dokumenty boli viackrát menené, naposledy Lisabonskou zmluvou.