Chceli, nechceli, chceli, nechceli. Briti boli v EÚ vždy komplikovaným článkom
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
LONDÝN / Vzťahy Veľkej Británie s Európskou úniou boli vždy komplikovanejšie v porovnaní s ostatnými zakladajúcimi štátmi. Aj keď sa nakoniec rozhodli stať sa súčasťou zjednotenej Európy, časť svojej suverenity si vždy snažili zachovať.
Hoci sa to dnes zdá paradoxné, práve Británia bola po druhej svetovej vojne jednou z prvých krajín, ktorá volala po zjednotení. "Nemôžeme sa teraz zamerať na nič iné, ako na zjednotenie Európy ako celku a tešíme sa na deň, kedy sa to podarí dosiahnuť," vyjadril sa svojho času asi najznámejší britský politik, bývalý premiér Winston Churchill.
Napriek tomu pri prvom pokuse o zjednotenie v roku 1957 sa rezervovaná a nedôverčivá Británia odmietla pridať k Nemecku, Francúzsku a ďalším krajinám, ktoré vytvorili Európske hospodárske spoločenstvo. Keď ale ekonomika Nemecka v Francúzska posilnila, postoj Británie sa zmenil. Kým však bol na scéne Charles De Gaulle, ich cesta do únie bola zarúbaná. Vetoval ich prihlášku dvakrát v roku 1963 a 67.
Členmi sa stali až po De Gaulleovej smrti v roku 1973. Konzervatívny premiér Ted Heath to vtedy spečatil zlatým perom. Už o dva roky neskôr však prišiel prvý zlom. Británia začala pochybovať a vyhlásila prvé referendum o vystúpení. Briti sa však vtedy vyjadrili, že v európskom spoločenstve chcú zotrvať.
Turbulentné chvíle pokračovali, keď konzervatívna premiérka Margaret Thatcher začala mať voči Európe výhrady. Nepáčilo sa je, že Británia prispieva do spoločného rozpočtu príliš. „Naši ľudia žiadajú späť svoje vlastné peniaze," povedala Thatcher. A podarilo sa je v roku 1984 vyjednať akúsi zľavu, ktorá trvá dodnes. Svoje si presadili aj vtedy, keď odmietli pristúpiť na jednotnú menu. Mnohí odľahčenie tvrdia, že členstvo Británie v únii zmenilo ich barovú kultúru, prinieslo im talianske latte, capuccino, bublinkové nápoje, či nemecké autá. Dôležitejší však bol prílev cudzincov. Cez tri milióny ľudí tu začalo žiť a pracovať. A práve tí sa stali hlavným dôvodom, prečo sa tesná väčšina Britov rozhodla nakoniec z únie vystúpiť.