Japonci zabili počas zákazu tristo vráskavcov. Tvrdia, že pre výskum

TOKIO / Keď z prístavu odchádza loď Nišin Maru, ekologickí aktivisti sú v pozore. Práve táto loď je už chronicky známa lovom veľrýb, hoci sa odvolávajú na lov pre účely výskumu. Ten pritom beží už od roku 2005 a hoci v marci 2014 Medzinárodný súdny dvor Japoncom dočasne lov vráskavcov pri brehoch Antarktídy zakázal, nerešpektujú ho.

Aj tentokrát priviezli lovci od brehov Antarktídy vyše tristo vráskavcov malých, uvádza v článku portál idnes.cz. Pre komerčný lov platí medzinárodné moratórium, Japonci preto tvrdia, že študujú ekosystém a lov je súčasťou výskumu. Pre výskumný program pritom zabili od roku 2005 už tisíce vráskavcov. Predsedajúcim sudcom Medzinárodného súdneho dvora v marci 2014, keď rozhodli o dočasnom zákaze lovu, bol slovenský sudca Peter Tomka. V odôvodnení zákazu sa vtedy, okrem iného, uvádzal: "Vzhľadom na skutočnosť, že výskumný program bežal od roku 2005 a jeho súčasťou bolo zabitie asi 3 600 vráskavcov malých, konečný vedecký výstup sa zdá byť malý". 

Pomerne nápadným je aj fakt, že Japonsko nedokáže vysvetliť, prečo tvoria najväčší podiel medzi ulovenými veľrybami vráskavce malé, ktoré sú cenené pre mäso, a naopak, nenapĺňa kvóty pre iné dva druhy vráskavcov. 

Deklarované vedecké účely nie sú argumentom pre lov ani podľa Grega Hunta, austrálskeho ministra životného prostredia v roku 2015, ktorý sa vtedy ostro a jednoznačne postavil proti lovu: "Bez ohľadu na spôsob a podobu neakceptujeme v žiadnom prípade zabíjanie veľrýb pre takzvané vedecké účely". Po ročnej pauze vtedy Japonci ulovili vyše 300 vráskavcov, pričom väčšinou išlo o gravidné samice. Vzápätí však prišli s novým programom na obdobie rokov 2015 až 2027, počas ktorého plánujú uloviť takmer 4000 veľrýb. 

https://twitter.com/CNN/status/820869444603957249

Medzinárodný fond pre ochranu zvierat pritom tvrdí, že lov veľrýb nie je pre vedecké účely vôbec nutný. Všetky potrebné údaje sa dajú získať z rybieho tuku, stolice, či ich kože. Lov veľrýb má však v Japonsku silnú tradíciu a stojí za ním aj politická lobby. Mäso ulovených veľrýb končí pritom v obchodoch a reštauráciách, čím sa Japonsko netají. Nie je však jedinou krajinou, ktorá vráskavce loví. Legálne tak môžu robiť malé domorodé populácie na Sibíri, Aljaške a v Grónsku. Pod zámienkou výskumu tak však v rozpore s nariadením robia aj Island a Nórsko. 

Pozrite si archívnu reportáž o zákaze lovu vráskavcov pre Japonsko.