31 ROKOV PO: Černobyľ bude čistý o 24 000 rokov

KYJEV / Pred 31 rokmi, 26. apríla 1986 presne o 1:23 miestneho času, explodoval štvrtý blok Černobyľskej jadrovej elektrárne, ktorého výkon dosahoval jedného milióna kWh. K výbuchu došlo podľa oficiálnej správy 30 sekúnd po odstavení reaktora v čase skúšok núdzového fungovania turbín.

Príčinou katastrofy bola zrejme chyba personálu, ktorý sa pravdepodobne dopustil hrubého porušenia bezpečnostných pravidiel. Podľa ukrajinských médií ale mnohí odborníci zároveň usudzujú, že podiel na nešťastí mala aj chybná konštrukcia sovietskeho reaktora, o ktorého nedostatkoch nebola obsluha informovaná.

Okrem bezprostredného okolia elektrárne explózia silne postihla aj susedné Bielorusko, ktoré zasiahlo 70 percent rádioaktívneho spadu, ktorý z elektrárne unikol. Podľa dobových dokumentov sa do odstraňovania následkov explózie zapojilo 11 000 bieloruských vojakov a policajtov. V oblastiach so zvýšenou rádioaktivitou ešte dnes žije vyše 1,1 milióna Bielorusov, čo je 12 percent bieloruskej populácie.

Nejasný počet obetí

Na množstve obetí černobyľskej havárie z apríla 1986 sa odborníci dodnes nezhodujú. Bezprostredne po explózii reaktora, ktorý leží severne od Kyjeva, zahynulo niekoľko desiatok ľudí. Celkové počty obetí sa pohybujú od niekoľko tisíc až po takmer 170 000 mŕtvych. Správa takzvaného Černobyľského fóra z roku 2005 hovorí asi o 4 000 obetiach. Úradné ukrajinské zdroje ale tvrdia, že v dôsledku katastrofy zahynulo 167 653 ľudí, z ktorých sa 2 929 bezprostredne zúčastnilo likvidácie následkov v zničenej prevádzke. Veliteľ černobyľských záchranárov Leonid Těljatnikov zomrel v roku 2004 vo veku 54 rokov.

Rádioaktivita postihla najmä spodné vody, ktoré experti označujú za "fakticky tekutý rádioaktívny odpad". Zamorenie povrchových vôd prevyšuje normu zhruba päťdesiatkrát. Rádioaktívne stroncium 90 prestane byť aktívne v roku 2214, cézium 127 v roku 2314. Izotop plutónia 239, ktorý je podľa odborníkov hlavným zdrojom černobyľského zamorenia, prestane pôsobiť za 24 000 rokov. Výroba elektriny v nepoškodených blokoch elektrárne skončila až v roku 2000. Zamorené bolo územie, v ktorom celkovo žilo 2,5 milióna obyvateľov.

+6 fotiek

Pripjať v černobyľskej jadrovej zóne o 10 rokov zanikne

​Biosférická rezervácia

Okolo miesta tragédie vznikla tridsaťkilometrová neobývateľná zóna, v ktorej podľa ukrajinských médií napriek zákazu žije odhadom niekoľko stoviek ľudí, z nich zhruba 80 priamo v Černobyle. Do oblasti sa navyše vydávajú turisti, hlavne cudzinci. V tamojších lesoch sa darí divej zvery. Okrem vlkov, zubrov, líšok, kancov a dravých vtákov žijú v Černobyle aj kone Przewalského, predkovia dnešných domestikovaných koní. Do ochrannej zóny pokusne vypustili v roku 1998. Rozmanitosť živočíšnych druhov sa zrejme vzhľadom na absenciu ľudskej činnosti zvýšila.

V zakázanej zóne má vzniknúť biosférická rezervácia. Dekrét o jej zriadení pred dvoma rokmi podpísal prezident Petro Porošenko. Rezervácia má mať rozlohu 227 000 hektárov a celá sa nachádza v oblasti povinného vysídlenia. Cieľom je podľa ukrajinských zákonodarcov stabilizácia prírodných pomerov v oblasti, rehabilitácia postihnutých miest a koordinácia medzinárodného výskumu. Ten sa má týkať skúmaní vplyvu ionizujúceho žiarenia na ekosystémy a na živé organizmy. Do platnosti v roku 2016 vstúpila aj právna úprava, ktorá stanovuje pravidlá využívania pôdy, stavby sídiel a ochrany prostredia. Samotný areál jadrovej elektrárne súčasťou prírodnej rezervácie nie je.

Vlani v novembri, po štyroch rokoch príprav, nad havarovaný štvrtý energoblok presunuli nový obrí kryt, zostavený v nezamorenej zóne 327 metrov od reaktora. Gigantickú konštrukciu o váhe cez 36 000 ton, dlhá 165 metrov a vysoká 110 metrov nad trosky jadrového reaktora presúvali štyri dni. Konštrukcia stála 1,5 miliardy eur a má mať životnosť sto rokov.

Z Pripjati džungla

Častým návštevníkom je aj Slovák Dominik Orfanus. Prvýkrát navštívil Černobyľ v roku 2008. Okamžite si miesto zamiloval a vracia sa tam niekoľkokrát do roka. "Bál som sa. Obrnil som sa rôznymi pomôckami, aj suspenzorom. Keď som tam prišiel a videl som tamojšie hodnoty, veľmi sa od Bratislavy alebo Kyjeva nelíšili," hovorí Dominik Orfanus.

Najväčším prekvapením pre neho je, ako sa s výbuchom jadrovej elektrárne vysporiadala samotná príroda. "Všetko, čo vybudoval tamojší človek, si po jeho odchode príroda zobrala späť," uviedol Orfanus.

Mesto Pripjať bolo výstavnou skriňou Sovietskeho zväzu. Sovieti tam vodili delegácie, ktorým ukazovali, ako sa v meste žije. "Dnes je z mesta džungla, ale ikonické budovy stále stoja," dodáva.

"Postupne sa zóna mení, pretože sa stáva atrakciou. Chodí tam veľa fotografov a dobrodruhov," dodáva Dominika Orfanus.