V šere, špine, na zemi. Tak šijú deti topánky, aj pre náš trh

AGRA / Adam Čajka a Stanislav Komínek z organizácie NaZemi poskytli portálu idnes.cz rozhovor, v ktorom popisujú pracovné podmienky v továrňach na výrobu obuvi. V nevyhovujúcich podmienkach a za veľmi nízku mzdu tam pracujú aj malé deti. Topánky, ktoré vyrábajú, sú určené aj pre európsky trh.

V našich podmienkach si len ťažko možno predstaviť, žeby malé deti dreli za minimálnu mzdu namiesto toho, aby sedeli v škole. V Ázii je to realita. Hoci sa tak nedeje vo veľkých továrňach, kde pre tlak ľudskoprávnych organizácií detskú prácu zrušili, v malých dielňach deti stále pracujú. Prácu im však zadávajú práve veľké továrne, ak kapacitne nestíhajú. Z mesta, v ktorom každoročne státisíce turistov obdivujú slávny Tádž Mahál, priniesli v rozhovore pre idnes.cz svedectvo Adam Čajka a Stanislav Komínek z organizácie NaZemi. 

V indickej Agre žije vyše 1,5 milióna obyvateľov. Tisíce nenápadných domov skrýva utajené dielne, tzv. sweatshopy, kde v ponurých a nevyhovujúcich podmienkach pracujú desaťtisíce ľudí. Ako popísali českí aktivisti, v niektorých dielňach tvoria 7 až 12 ročné deti až 80 percent zamestnancov.

India je po Číne druhým najväčším výrobcom topánok. Ročne tam ušijú aj štvrť miliardy párov, väčšina ide na export do Európy. Z miestnych tovární vychádzajú topánky značiek Sandwich, Barbour, Deichman, Hush Puppies alebo aj Baťa. "Nemôžeme zjednodušene tvrdiť, že Baťovky vyrábajú deti. Sweatshopy vyrábajú primárne pre domáci trh, sprostredkovane aj pre zahraničie, ak si to u nich zadá veľká továreň. Z toho, čo sme videli, ale rozhodne nemôžeme vylúčiť, že detská práca nie je spojená aj s výrobou pre tieto veľké značky," hovorí Adam Čajka.

Aktivisti opísali malé, zanedbané miestnosti bez vetrania a poriadneho svetla. Na minimálnom priestore sa neraz tiesni aj osem ľudí. Dospelí za šijacími strojmi, deti na zemi. Majitelia dielní sú pritom na pyšní na to, že ľuďom dávajú prácu. O jednom z nich Adam Čajka povedal: "Neriešil, že porušuje nejaké normy. Nevie o nich."

Mesačný plat týchto robotníkov je pritom v prepočte okolo 70 až 170 eur. To je aj na indické pomery veľmi nízka mzda. Dôstojný príjem, z ktorého by človek dokázal zaopatriť rodinu, je podľa organizácie Asia Floor Wage okolo 270 eur. Za plácu v sweatshopoch si nemôžu dovoliť kúpiť ani mäso a ich obydlím sú zväčša chatrče na predmestí. Náklady na výrobu jedného páru topánok, vrátane materiálu, sú okolo 2 eur. Majiteľ dielne ich predá továrni za zhruba 5 eur. A tá ich predá objednávateľskej firme za zhruba 12 eur, vrátane dopravy, DPH a cla. V európskych obchodoch pritom za tieto topánky platíme neraz aj vyše 100 eur. 

Žiadne odbory, či dodržiavanie bezpečných pracovných podmienok tam neexistuje. Ak sa robotník zraní, končí. Kým sa objednávka nedokončí, nemôže ísť domov, niekedy to je pritom aj 20 dní strávených v práci, s minimálnym oddychom.  

Riešenie vidí Stanislav Komínek najmä v znížení spotreby topánok: "Kupovať si kvalitné topánky, ktoré dlho vydržia. Ďalšou cestou je kupovať použité veci. Alebo hľadať fair trade topánky, hoci tam veľká ponuka nie je. Ďalšou možnosťou je kupovať si topánky vyrobené na domácom trhu".