Otázky a odpovede o plánovanom vystúpení Británie z EÚ

LONDÝN/PRAHA / Veľká Británia a EÚ začali v pondelok, 19. júna, rokovať o podmienkach brexitu. Ten si odsúhlasili Briti pred rokom v referende.

Prečo Británia opúšťa EÚ?

Plán na referendum o zotrvaní či vystúpení Británie z EÚ predstavil premiér David Cameron pred parlamentnými voľbami v roku 2015. Sľúbil ho usporiadať, ak voľby vyhrá, čo sa stalo. Tento sľub bol reakciou na silnejúce hlasy v jeho Konzervatívnej strane a tiež v protieurópskej strane UKIP Nigela Farage, ktoré tvrdia, že Británia sa k tejto otázke poslednýkrát vyjadrila v roku 1975, a od tej doby sa únia v mnohom zmenila a má väčší vplyv na každodenný život občanov. V referende nakoniec zvíťazili 23. júna 2016 odporcovia členstva v Únii pomerom 51,9 ku 48,1 percenta. Volebná účasť predstavovala 72,2 percenta.

Ako dopadlo hlasovanie v jednotlivých častiach Británie?

Odchod z EÚ podporili najmä vidiecke oblasti Anglicka a tiež menšie mestá. Naopak obyvatelia veľkých miest boli proti, avšak nie v tak silnej miere, ako sa predpokladalo. Prakticky celé Škótsko a Severné Írsko hlasovalo pre zotrvanie v EÚ, pre brexit hlasovali vo Walese a Anglicku.

Aké boli hlavné argumenty kampane za vystúpenie z EÚ?

Odporcovia únie udávali ako argumenty pre odchod z Únie náklady na členstvo, ktoré za celý rok 2015 predstavovali vyše 13 miliárd libier a ktoré budú po odchode k dispozícii na iné účely, alebo nemožnosť plne regulovať migráciu, ktorá podľa nich zaťažuje verejné služby, zaplavuje pracovný trh a má vplyv na zníženie miezd britských pracujúcich. Svoje urobila aj obava z teroristických útokov islamských radikálov. Britské firmy sa, podľa euroskeptikov, zbavia nadmerných a zbytočných európskych regulácii. Výsledky hlasovania bol tiež podľa politológov protestom proti mocným, bohatým a privilegovaným elitám v Londýne i Bruseli a protestom proti globalizácii a proti rozšíreniu Únie o krajiny strednej a východnej Európy aj nespokojnosť s terajšou vládou konzervatívcov.

Čo sa zmenilo v britskej politike po referende?

Premiér David Cameron rezignoval na svoju funkciu a vystriedala ho ministerka vnútra Theresa May. Jeden z hlavných zástancov odchodu Británie z EÚ, bývalý starosta Londýna Boris Johnson, už predtým oznámil, že sa nebude uchádzať o funkciu vedenia konzervatívcov a kreslo premiéra. A ďalší hlasný stúpenec odchodu, predseda protieurópskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage, rezignoval na funkciu na čele strany. Osud May je teraz neistý, pretože jej konzervatívci v nedávnych voľbách síce vyhrali, ale prišli o väčšinu v Dolnej snemovni. May predčasné voľby vyhlásila 19. apríla, svoje rozhodnutie zdôvodnila nejednotou súčasného parlamentu v otázkach pripravovaného odchodu Británie z EÚ.

 Čo znamená Great Repeal Bill?

Je to zákon, ktorý by mal zrušiť zákon o Európskych spoločenstvách z roku 1972, ktorým sa Británia stala členom predchodcu Európskej únie. Zákon by mal zároveň preniesť do britského právneho poriadku platné normy EÚ, ktoré by následne bolo možné "doplniť, zrušiť či vylepšiť". Hlavným účelom normy je previesť naraz do britského právneho poriadku asi 20 000 európskych zákonov, ktoré by následne parlament preskúmal a buď zachoval, upravil, alebo úplne zrušil. Podľa britských odborníkov bude nutné zmeniť približne tisíc európskych noriem. Minister pre brexit David Davis plán predstavil v parlamente na konci marca, do platnosti vstúpi dňom odchodu Británie z Európskej únie.

Čo znamená tvrdý a mäkký brexit?

"Tvrdý" brexit, ktorý presadzuje May, by znamenal, že sa Londýn vzdá jednotného trhu, získa kontrolu nad imigráciou, nebude musieť prispievať do únijného rozpočtu, ale bude musieť dojednať novú obchodnú dohodu s EÚ. Inak by boli zavedené clá a finančné inštitúcie v City by stratili terajší ľahký prístup na kontinent.

"Mäkký" brexit by znamenal kompromis, ktorý by sa nejakým spôsobom blížil dojednaniu, aké má EÚ napríklad s Nórskom či Švajčiarskom, ale v tejto variante nie je jasné, ako by mohla Británia obmedziť imigráciu z EÚ. Obyvatelia Írskej republiky i Severného Írska sa však obávajú, že by ich v prípade tvrdého brexitu znovu rozdelila ostro strážená hranica. To by podľa nich mohlo ohroziť prosperitu aj mier v Severnom Írsku. Vyjednanie hraničného režimu medzi Írskom a Severným Írskom je jednou z priorít EÚ pri rokovaniach o brexitu.

Aké sú najväčšie "trecie plochy" v rokovaní?

Práve otázka jednotného trhu a s ním spojený voľný pohyb osôb. Práve nekontrolovaná migrácia bola kľúčovým faktorom, ktorý vlani v júni ovplyvnil výsledok referenda o zotrvanie Británie v EÚ. Premiérka zdôraznila, že obavy Britov bude rešpektovať a nebude sa usilovať o členstvo v jednotnom trhu, ktoré by v sebe nieslo aj voľný pohyb osôb. Jednou z hlavných tém je tak osud asi troch miliónov občanov EÚ v Británii aj britských občanov na území európskej dvadsaťsedmičky.

Podľa EK v Británii teraz žije asi 3,2 milióna ľudí z iných krajín únie, Britov v EÚ je zhruba 1,2 milióna. Rozličné názory tiež panujú na harmonogram rokovaní. Brusel trvá na tom, že kým Británia neodíde, nebude uzavretá žiadna dohoda o budúcich obchodných vzťahoch. Londýn ale chce rokovať zároveň o tejto dohode aj o podmienkach brexitu.

Theresa May niekoľkokrát zopakovala stanovisko, že je pripravená ukončiť rokovania o brexite bez konečnej dohody, pokiaľ nebude spokojná s podmienkami, ktoré jej Brusel ponúkne. Dôležité je aj vyrovnanie finančných záväzkov, ktoré Británia voči Únii má, najčastejšie sa hovorí o sume 60 miliárd eur objavujú sa ale aj iné odhady.

Významným bodom je aj otázka hraničného režimu medzi Severným Írskom a Írskou republikou. EÚ sa tam chce vyhnúť "tvrdej" hranici. Európska únia tiež trvá na tom, aby o sporoch týkajúcich sa zachovania práv občanov EÚ v Británii rozhodoval Európsky súdny dvor. Jedným z deklarovaných cieľov odchodu Británie z EÚ pritom bola snaha vymaniť sa z jeho rozhodovania.