Spôsobuje slepotu a leptanie slizníc. Smrtiaci plyn je stále súčasťou vojen

DAMASK / Bojová látka yperit, označovaná aj ako horčičný plyn, bola použitá v niekoľkých konfliktoch v 20. storočí vrátane oboch svetových vojen. Nedávno použil yperit v boji aj Islamský štát. Jeho smrtiace účinky sa prejavujú predovšetkým leptaním slizníc.

Yperit svoj názov získal podľa belgického mesta Ypres, kde ho pred 100 rokmi, 12. júla 1917 po prvýkrát použili Nemci v prvej svetovej vojne. Horčičný plyn, ktorý je cítiť po cesnaku alebo horčici, bol prvýkrát syntetizovaný v roku 1860 anglickým chemikom Frederikom Guthriem, podľa niektorých zdrojov ho vynašiel už v roku 1822 belgicko-francúzsky chemik, César-Mansuete Despretz.

Začali Nemci

Nemecká armáda ho ho použila najskôr v tretej bitke o Ypres proti britským a potom aj proti francúzskym jednotkám. 

Všeobecne, chemické zbrane v bojoch začala ako prvá používať nemecká armáda, keď v roku 1915 zaútočila na svojich protivníkov chlórovým plynom. Za prelomový okamžik v histórii chemických zbraní sa ale považuje nasadenie práve yperitu.

Na rozdiel od iných bojových plynov mala nová zbraň pre útočníkov špeciálny význam v tom, že proti nej nepomáhali plynové masky, pretože k vyvolaniu účinkov stačí aj kontakt s kožou. Naviac, horčičný plyn je veľmi stabilný a dokáže bojisko spoľahlivo zamoriť na niekoľko hodín, či dní. 

Najviac zasahuje oči, pľúca a kožu

Yperit preniká drevom, kožou, tkaninami a pôsobí v kvapalnom aj v plynovom skupenstve. Do organizmu preniká rôznymi spôsobmi, cez kožu, dýchacie orgány, očné spojovky aj zažívacím ústrojenstvom. Najcitlivejšími orgánmi pre použitie yperitu sú oči, dýchacie orgány a koža. 

Na koži účinkuje 4-8 hodín, v zažívacom trakte 30-60 minút. Pri vdychovaní účinkuje niekoľko hodín. Môže byť v použitý v delostreleckej munícii, v leteckej munícii ale aj rozprášený z lietadiel. 

Utrpenie vojakov a ľudí zasiahnutých yperitom je enormné. Majú pľuzgiere po celom tele, zapálené oči, čo niekedy vedie až k slepote, zažívacie problémy, poleptané pľúca. Podľa odhadov bolo pri prvom použití yperitu zasiahnutých viac ako 2000 vojakov, z ktorých 60-80 nakoniec aj zomrelo. 

Yperit neskôr použili v bojoch aj Taliani počas taliansko-eriopskej vojny v 30. rokoch 20. storočia. Japonsko ho využívalo v druhej čínsko-japonskej vojne (v rokoch 1937-1945), objavil sa tiež v 80. rokoch 20. storočia vo vojne v Iraku s Iránom a režim bývalého irackého diktátora, Saddáma Husajna, ho použil aj v roku 1988 pri útoku na kurdské mesto Halabdža, pri ktorom zahynulo 5000 Kurdov. 

História sa opakuje

V roku 2015 použil yperit podľa vyšetrovacej správy OSN aj Islamský štát v sýrskej obci Mára. Podľa niektorých správ plyn organizácia použila aj vlani proti sýrskym vládnym vojakom v boji o armádne letisko na východe Sýrie v provincii Dajr az-Zaur. (Viac informácií o použití chemických zbraní v Sýrii si môžete pozrieť v archívnej reportáži.)

Používanie chemických zbraní zakazuje Dohovor o chemických zbraniach. Ten bol prijatý v Ženeve v roku 1992, k podpisu bol prijatý v Paríži v roku 1993 a účinnosť nadobudol v roku 1997. Dohovor nahradil protokol z roku 1925 o zákaze použiť dusivé, otravné alebo podobné plyny a bakteriologické prostriedky vo vojne. 

Dodržovanie zmluvy monitoruje Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorá v roku 2013 získala Nobelovu cenu za mier. Dohovor doposiaľ podpísalo 192 krajín, z členských krajín OSN tak zatiaľ neurobil Egypt, Južný Sudán a KĽDR.