Hrozba jadrovej vojny je najväčšia od konca Studenej vojny

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Hrozba, že na svete vypukne jadrová vojna, je dnes najväčšia od konca Studenej vojny koncom 80. rokov. V prejave pred valným zhromaždením OSN to v utorok vyhlásil generálny tajomník OSN Antonio Gutteres.

Svetových politikov okrem iného varoval, že ich ostré vyhlásenia môžu uviesť k osudovým nedorozumeniam. Podľa agentúry AP tieto slová adresoval šéf OSN nielen severokórejskému vodcovi Kim Čong Unovi, ale aj prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Americký prezident vystúpil krátko po Guterresovi a svoj doterajší slovník voči Severnej Kórei poriadne pritvrdil. "Ak neprestanú s ďalšími testami, nebudeme mať inú možnosť ako Severnú Kóreu zničiť. Tento muž sa vydal na samovražednú cestu," uviedol Donald Trump. Jeho slová mnohí analytici označili ako bezprecedentné a mimoriadne nediplomatické.

Svoj názor vyslovil na pôde OSN aj Miroslav Lajčák, ktorý je momentálne predsedom 72. valného zhromaždenia OSN. "Mier a prevencia konfliktov by mali byť v centre každého konania OSN. Nanešťastie, tento dôraz na mier sa neodráža v rozpočte a v práci OSN. Míňame príliš veľa času a peňazí na to, aby sme na konflikty reagovali, avšak nedostatok na ich predchádzaniu," uviedol slovenský minister zahraničných vecí.

Testovanie jadrového programu v Severnej Kórei opäť pripomína, že jadrová vojna môže kedykoľvek vypuknúť. Na prahu jadrovej vojny nie sme po prvý krát v histórii. Prvá veľká hrozba bola v 60. rokoch počas takzvanej karibskej krízy. Sovietsky zväz sa vtedy snažil dostať so svojimi jadrovými zbraňami bližšie k územiu Spojených štátov amerických. "Chceli na Kube rozmiestniť rakety a aj hlavice a odpalovacie zariadenia," uviedol riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek.

Napokon špionážne lietadlo Spojených štátov Chruščovov zámer odhalilo, a tak sa sovietske lode museli vrátiť späť. No a jadrová katastrofa bola zažehnaná.

Aj v súčasnosti majú najviac jadrových zbraní Spojené štáty a Rusko. Ale má ich už aj Čína, Francúzsko, Veľká Británia i Severná Kórea. Do jadrového klubu ale patria aj India a Pakistan. Práve kríza medzi Indiou a Pakistanom v roku 2002 bola tak veľká, že od skončenia kubánskej krízy sa tieto štáty dostali najbližšie k jadrovej hrozbe.

Nastavené na okamžitú reakciu

Podľa odborníkov sa jadrová vojna môže začať aj nechtiac. Prístroje sú totiž nastavené na okamžitú reakciu na jadrový útok. Sú to ale "len" prístroje a "len" radary, ktoré robia chyby. Napríklad je známy prípad, keď Američania reagovali na informáciu z radarov a obrana bola v stave plnej pohotovosti. Nakoniec sa ukázalo, že radary zaznamenali iba kŕdeľ husí.

K jadrovej katastrofe mohlo dôjsť aj 26. septembra 1983, keď prístroje informovali rusov o raketovom útoku. Našťastie pracovník v riadiacom centre zachoval chladnú hlavu. Bývalý plukovník sovietskej armády Stanislav Petrov porušil rozkaz a nenahlásil to nadriadeným. Následne sa ukázalo, že počítačový program pre pozorovacie družice bol chybný čo bolo spôsobené silným slnečným žiarením. Faktom je, že Stanislav Petrov svojou rozvahou zrejme zabránil jadrovej vojne.

Toto ale nebol ojedinelý prípad. "Je mnoho udalostí, o ktorých bežný človek sa nedozvie, ostane to v diplomacii alebo vojenských okruhoch," dodal Slavomír Michálek.

Jadrové zbrane dnes na provokáciu a vydieranie najviac využíva severokórejský vodca. Podľa odborníkov je Kim Čong Un pre svet nebezpečný najmä preto, že je nevypočítateľný. Podobne nevypočítateľní sú aj teroristi. Tí sa snažia na čiernom trhu získať materiál na výrobu jadrových zbraní. Vyzerá to teda tak, že hrozba atómovej vojny je naozaj reálna.