Výstavba mrakodrapu v Pekingu sa zastavila. Vláda sa bojí, že by ich ľudia z výšky sledovali

PEKING / Čínsky režim chce obmedziť výškové budovy v centre Pekingu. Zablokovaná je aj výstavba mrakodrapu China Zun, ktorý sa mal stať s 528 metrami druhou najvyššou budovou v hlavnom meste. Informoval o tom americký denník The Wall Street Journal (WSJ). Podľa WSJ sa vláda obáva, aby ľudia z výšky nesledovali, ako žijú a pracujú komunistickí pohlavári.

Práce sa zastavili na 106. poschodí. Podľa čínskej vlády je potrebné zaistiť "bezpečnosť prostredia, v ktorom pôsobí centrálna vláda". Plán obmedzenia výškových stavieb sa vzťahuje aj na obchodné štvrť Beijing CBD, kde okrem iného rastie práve China Zun.

Bezpečnostné opatrenia sa zrejme zameriavajú na kongres vládnucej komunistickej strany, ktorý sa koná už 18. októbra. Očakáva sa, že prezident Si Ťin-pching sa na stretnutie, ktoré sa koná raz za päť rokov, bude snažiť upevniť svoju moc.

Veža China Zun je niekedy prezývaná CITIC Plaza, mala byť druhou najvyššou stavbou na severe krajiny. Budovu projektuje firma Kohn Pedersen Fox Associates so sídlom v New Yorku a čínsky štátny Pekinský inštitút architektonického dizajnu.

China Zun bola navrhnutá tak, aby vyzerala ako starodávna vinárska loď používaná pri rituáloch - napríklad uctievanie mŕtvych.

Mrakodrap v tvare presýpacích hodín sa stavia od roku 2011, pôvodný plán počítal s päťročnou výstavbou, tá sa ale už teraz pretiahla. Ponúkať mal kancelárske priestory, luxusné ubytovanie, reštauráciu a práve aj vyhliadkovú plošinu pre verejnosť.

Minister, ktorý projekt odsúhlasil, opustil v máji úrad a vládni úradníci teraz zvažujú, čo urobiť s najvyššou úrovňou stavby - či miestami zatieniť výhľad, prípadne vyhliadkovú plošinu odstrániť úplne.

Budova je prakticky hotová do dvoch tretín, horná časť je ale len kostra, navyše zostáva vybaviť interiér. Developer, ktorým je čínska štátna banková a investičná firma Citic Group, ani zástupcovia mesta neodpovedajú na otázky, čo bude ďalej.

Z China Zun je výhľad takmer kamkoľvek po Pekingu vrátane turistického Zakázaného mesta, ktoré leží východne od uzavretej oblasti Zhongnanhai, kde bývajú vládni činitelia. Vládna štvrť bývala v staroveku cisárskou záhradou a po víťazstve komunistov v roku 1949 a nástupe Mao Ce-tunga sa stala sídlom moci.

Peking pritom nie je prvým mestom, ktoré má kvôli mrakodrapom obavy o bezpečnosť. Napríklad Singapur nastavil výškové limity v okolí obydlia dlhoročného vodcu štátu. Podobné pravidlá boli pred sto rokmi nastavené aj vo Washingtone, kde ale nešlo o ochranu vládnych činiteľov, ale o to, že by hasiči mohli mať problém s dodávkami vody do vyšších poschodí.