Znečistený vzduch zabije viac ľudí ako vojny

BRATISLAVA / Znečistenie životného prostredia - od špinavého vzduchu po kontaminovanú vodu - každoročne zabije viac ľudí než všetky vojny a násilie na svete. Viac než fajčenie, hlad alebo prírodné katastrofy, viac než AIDS, tuberkulóza a malária dokopy. Uviedol to v poslednom čísle zdravotnícky týždenník The Lancet.

Každé šieste predčasné úmrtie vo svete v roku 2015, teda asi deväť miliónov, možno pripísať ochoreniu v dôsledku znečistenia. Náklady spojené s úmrtím, chorobou a životnými podmienkami pritom dosahujú astronomických 4,6 biliónov dolárov ročne, čo predstavuje 6,2 percenta svetovej ekonomiky.

"Existuje mnoho štúdií týkajúcich sa znečistenia, ale nikdy nevyvolali takú pozornosť ako napríklad AIDS alebo zmena klímy," uviedol epidemiológ a hlavný autor štúdie Philip Landrigan z newyorskej lekárskej fakulty Icahn School of Medicine at Mount Sinai. V tejto štúdii boli prvý raz porovnané dáta o chorobách a úmrtiach spôsobených rozličnými formami znečistenia. Podľa odborníkov je deväť miliónov predčasných úmrtí len čiastočným odhadom.Kým budú vyvinuté nové analytické metódy, toto číslo sa nepochybne zvýši.

Na Zemi je stále množstvo potenciálnych toxínov, pretože doteraz bola testovaná toxicita len necelej polovici z 5 000 chemikálií, ktoré sa do životného prostredia dostali po roku 1950.

Znečistením trpia predovšetkým tí najchudobnejší. Najviac sú ohrození ľudia v Ázii a Afrike, pričom z hľadiska jednotlivých krajín je najhoršia situácia v Indii, kde možno dopadu životného prostredia pripísať každú štvrtú predčasnú smrť, čiže 2,5 milióna ľudí (2015). Na druhom mieste je Čína s každým piatym predčasným úmrtím - ide o viac než 1,8 milióna ľudí. Tesne nasleduje Bangladéš, Pakistán, Severná Kórea, Južný Sudán a Haiti.

Aj napriek tomu, že odhad deväť miliónov je zdržanlivý, i tak je toto číslo 1,5krát vyššie, než počet ľudí, ktorých zabilo fajčenie, a trikrát vyššie v porovnaní s AIDS, tuberkulózou a maláriou dohromady. Na cestách umiera šesťkrát menej ľudí a vo vojnách 15krát menej.

Správa poukazuje tiež na ekonomické dopady. Ľudia, ktorí sú chorí alebo zomrú, nemôžu prispievať do ekonomiky. Štúdia cituje data americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA), podľa ktorej USA od roku 1970, kedy Kongres prijal zákon o čistote ovzdušia, získali 30 dolárov na každý dolár vynaložený na kontrolu ovzdušia. Odstránenie olova z benzínu prinieslo americkej ekonomike od roku 1980 ďalších šesť biliónov dolárov.

Zníženie znečistenia ovzdušia vyhlásila v apríli za prioritný globálny cieľ Svetová banka, v decembri sa potom uskutoční vôbec prvá konferencia OSN na túto tému.

Ako uviedol predstaviteľ Svetovej banky Ernesto Sánchez-Triana, väzba medzi znečistením a chudobou je zreteľná a kontrola znečistenia by pomohla riešiť mnoho ďalších problémov, od zmeny klímy až po podvýživu. "Toto spojenie nemožno ignorovať," zdôraznil Sánchez-Triana.