Atentát na Kennedyho ostáva naďalej zahalený tajomstvom. Trump stopol odhalenie dokumentov

WASHINGTON / Na túto chvíľu čakali desiatky rokov mnohí lovci senzácií, milovníci konšpirácií, ale aj historici. Spojené štáty mali sprístupniť tajné dokumenty týkajúce sa atentátu na prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ku ktorému došlo v novembri 1963. Prezident Trump napokon na poslednú chvíľu zverejnenie časti materiálov zablokoval.

Ešte deň pred zverejnením Trump svetu nadšene oznamoval, že odtajnenie sa nezadržateľne blíži. Na sociálnej sieti Twitter zverejnil, že dlhoočakávané zverejnenie dokumentov o atentáte na Kennedyho bude zajtra, teda 26. októbra. Aké zaujímavé - dodal. 

Pôvodne mali zverejniť vyše 3 800 dokumentov o atentáte na Kennedyho, nakoniec Trump schválil iba 2 800. To samozrejme vyvolalo rozhorčenie a podporilo konšpiračné nálady. "Bohvie, koľko ľudí sa naša vláda snažila zabiť alebo zabila za ten čas. Preto sa obávajú dokumenty zverejniť, pretože by to mohlo poškodiť predovšetkým CIA a do istej miery aj FBI. Raz sa však musíme dozvedieť pravdu a zastaviť to," uviedol bývylý novinár a svedok atentátu na Kennedyho Hugh Ayenesworth.

Donald Trump tak údajne urobil na základe odporúčania spravodajských služieb, údajne v záujme národnej bezpečnosti. O osude tejto časti dokumentov sa rozhodne po dôkladnom preskúmaní v nasledujúcich šiestich mesiacoch. 

Dokumenty súvisiace s atentátom na prezidenta Johna Kennedyho, ktorých časť odtajnili, potvrdzujú snahu tajných služieb zachytiť už pred osudným dňom kontakty budúceho vraha Lee Harveya Oswalda s komunistami. Podľa médií sa v dokumentoch píše aj o niektorých svedectvách agentov, ktoré mapujú diskusie vo vnútri americkej komunistickej strany, ktoré sa po atentáte sústreďovali na úvahy o Oswaldovej vine a dopade vraždy na komunistické hnutie. 

Oswald bol marxista a obdivovateľ Sovietskeho zväzu, v ktorom aj istý čas strávil. Svoju verziu udalostí, predovšetkým svoje motívy ale už nestihol povedať. Keď ho policajti eskortovali z policajného riaditeľstva do neďalekého väzenia, v podzemnej garáži ho zastrelil istý Jack Ruby. Prečo to Ruby urobil, je dodnes nejasné. Isté je len to, že definitívne umlčal nielen páchateľa atentátu, ale aj hlavného svedka. 

Mnohí bádatelia a publicisti si myslia, že zadržané dokumenty by mohli prezradiť viac práve o Oswaldovi. "Možno tam nájdeme motív alebo odpoveď na otázku prečo. To je pre mňa jedna z najdôležitejších vecí. Okrem toho, čím dlhšie budú tie dokumenty zadržiavať, tým viac bude u ľudí rásť podozrenie, že niečo skrývajú. Myslím si, že to nemusia robiť. Všetko by malo byť zverejnené," uviedol Clint Hill, v čase Kennedyho smrti agent tajnej služby. 

Sú v nich, ale aj informácie o amerických prípravách atentátu na Fidela Castra, ktorý podľa niektorých údajov mal byť pripravovaný už od prvých dní Kennedyho v Bielom dome. Správa amerického Kongresu ale uvádza, že Kennedyho smrť ako odplata za pokus o zabitie Castra je málo pravdepodobná. 

Spravodajský server Politico, ktorý poukazuje aj na možnú vietnamskú stopu v spisoch, údajne našiel v odtajnených dokumentoch informáciu o tom, že Oswald hovoril s agentom sovietskej rozviedky KGB dva mesiace pred zabitím Kennedyho. Hovoriť mal lámanou ruštinou a CIA zachytila výrok kubánskeho špióna, ktorý Oswalda poznal a hovoril o ňom ako o "dobrom strelcovi".

Dokumenty, ktoré verejnosť najviac očakávala, neodtajnili. Zaujímavé je, že pôvodne mali byť dokumenty o atentáte utajené do roku 2029. V roku 1991 Oliver Stone nakrútil film s názvom JFK. Komisia, ktorá dokumenty posudzovala potom priznala, že práve film a nálady, ktoré vyvolal, boli jedným z dôvodov, prečo ich odtajnenie urýchlila.