Odborníci zisťovali, koho by ľudia zachránili: Človeka alebo psa?

LONDÝN / Pes je najlepší priateľ človeka, hovorí sa. Niektorí ľudia to ale poňali ešte hlbšie a k štvornohým miláčikom sa chovajú ako k deťom. Výskumníkov z dobročinného fondu preto zaujímalo či by ľudia prispeli viac na záchranu psa alebo človeka. Ich voľba prekvapila.

Prvý takýto prieskum spravil Harrisonov fond, organizácia založená na podporu výskumu liečby Duchenneovej muskulárnej dystrofie. Zakladatelia Alex a Donna Smith totiž majú syna Harrisona, ktorý touto zákernou chorobou trpí, uvádza portál novinky.cz. 

Štúdie

Výskumníci z Harrisonovho fondu uverejnili dva inzeráty s možnosťou darovať peniaze. Na oboch stálo: "Dali by ste päť libier, aby ste zachránili Harrisona pred pomalou a bolestivou smrťou?" V jednom prípade ale bol na fotke chlapec, v druhom prípade fotografia psa. Výsledok len potvrdil trpké predpoklady. Na účet "psieho" Harrisona dorazilo viac peňazí, ako na účet chlapca. 

Že nejde o náhodu potvrdila aj ďalšia štúdia vydaná v odbornom časopise Society & Animals. Profesori Jack Levin a Arnold Arluke z bostonskej univerzity dali 240 dobrovoľníkom prečítať štyri zmiešané správy o útočníkovi, ktorý brutálne napadol baseballovou palicou svoju obeť. Detaily boli schodné, len obete sa zakaždým líšili. Najprv to bolo ročné batoľa, potom 30-ročný dospelý, šteňa a na záver šesťročný pes. 

Druhá koľaj 

Profesori chceli u svojich respondentov zistiť mieru emócii, ktorí v nich tieto brutálne správy vyvolali. "Boli podstatne menej rozrušení, keď bol obeťou dospelý človek, ako keď sa to stalo bábätku, šteňaťu alebo psovi," píšu vedci vo svojej štúdii. "Subjekty nevidia psov ako zvieratá, ale skôr ako chlpaté deti alebo ako rovnocenných členov rodiny." Zároveň nejde prehliadnuť fakt, že ľudia omnoho viac súcití s tými, ktorých považujú za bezbranných a neschopných brániť sa. Dospelí ľudia sú tak odstrčení na takzvanú druhú koľaj.