Púť trvala dlhých 10 mesiacov a z toho 91 dní strávil Dubanchet sám na mori. "Mojim cieľom bolo celú cestu šliapať, z Paríža až do New Yorku a jesť iba jedlo, ktoré bolo predurčené k vyhodeniu. Bola to osamelá cesta bez pomoci. Pripadá mi, že som bol preč hádam aj desať rokov," hovorí Dubanchet, ktorý na pevnine šliapal na bicykli.
Veľryby a iné prekvapenia
Cesta na lodnom šlapadle bola veľmi riskantná. Oceán je nepredvídateľný a potrápili ho aj silné búrky iné prírodné vplyvy. Prišiel do blízkeho kontaktu s veľryba, kedy sa obával, že jeho plavidlo prevrátia. Niekoľkokrát sa mu aj pokazila loď. Najhoršie chvíle ale zažíval, keď sa mu pokazil radar. Vďaka tomu nemohol spať dlhšie ako 20 minút, aby sa nevychýlil z kurzu.
"Bál som sa o svoj život prakticky každý deň a pýtal som sa, či to vôbec prežijem do ďalšieho rána. Na druhú stranu som mohol v noci pozorovať úžasnú oblohu. Hviezd bolo milión, skoro ako trblietavý prach roztrúsený po nebi," spomína na svoje dobrodružstvo. Napriek všetkému po desiatich mesiacoch, keď cestu ukončil, bol rád, že už to má za sebou. Neľutuje to ale, pretože na ceste nabral duševnú silu, uvádza portál novinky.cz.
Čo mu najviac chýbalo
Najviac mu chýbal kontakt s ľuďmi. V čase, keď málo spával, dokonca zažil aj halucinácie.Tiež sa najviac tešil na normálne jedlo. Po príchode si neuveriteľne pochutnal na pizzi.
