V Rudolfine včera večer začal festival Pražský podzim

Hudobný festival, ktorý potrvá až do 1. októbra, ponúkne poslucháčom 22 koncertov dvanástich orchestrov, z toho deviatich zahraničných.

Viedenský Rozhlasový symfonický orchester včera v Rudolfine zahájil 17. ročník medzinárodného hudobného festivalu Pražský podzim. Koncert dirigoval Bertrandt de Billy a ako sólistka vystúpila poprední česká violončelistka Jitka Hosprová.

Po úvodnej českej a rakúskej hymne nasledovali skladby z tvorby Vítězslava Nováka, Oldřicha Flosmana a Josefa Suka. Ako prídavok zazneli Brahmsov Uhorský tanec a Straussova polka Z hromu a blesku. Hudobný festival, ktorý potrvá až do 1. októbra, ponúkne poslucháčom 22 koncertov dvanástich orchestrov, z toho deviatich zahraničných. Milovníci vážnej hudby vykúpili už 80 percent vstupeniek.

"Pred rokmi sme primäli zahraničné orchestry, aby zahájili festival českou hudbou. Táto poklona hudbe sa u publika stretla s ohromným úspechom, a preto v tradícii pokračujeme," prehlásil riaditeľ Pražského podzimu Pavel Špiroch. Festival tak rozozneli tóny symfonickej básne V Tatrách od Vítězslava Nováka, ktorá sa zaraďuje do zlatého fondu českej symfonickej hudby a v tvorbe skladateľa predstavuje prelomové dielo. Prvýkrát ju uviedla v roku 1902 Česká filharmónia s Oskarom Nedbalom.

Violončelistka Hosprová sa predstavila v ďalšej skladbe Michelangelov kámeň od Oldřicha Flosmana. Hosprová ako sólistka vystúpila s radou domácich orchestrov, okrem iného tiež s Pražskou komornou filharmóniou. Už tri roky spolupracuje so svetovo známym violončelistom profesorom Luigim Albertom Bianchim, spoločne vystúpili na mnohých koncertoch v Taliansku i v Monte Carle. Minulý rok sa objavila v Spojených Štátoch tiež s Francúzskym komorným orchestrom. S viedenským telesom dnes účinkovala prvýkrát. "Veľmi často sa stáva, že naši interpreti účinkujúci so zahraničnými orchestrami sa k nim neskôr radi vracajú," povedal Špiroch.

Po prestávke sa poslucháči, medzi ktorými prevažovalo nemecky a anglicky hovoriace publikum, dočkali Sukovej Rozprávky na motívy Zeyerovho príbehu Radúz a Mahuliena. Mladý Josef Suk bol na počiatku svojej umeleckej kariéry vyzvaný, aby k príbehu skomponoval scénickú hudbu. Po úspešnom uvedení Rozprávky v Národnom divadle v roku 1898 sa ju rozhodol upraviť na suitu pre veľký orchester.

Poslednou skladbou koncertu bolo Fantastické scherzo, ktoré Suk skomponoval po uvedení Rozprávky. Koncert vysielala priamym prenosom stanica Českého rozhlasu Vltava a prostredníctvom Európskej vysielacej únie bol prenesený aj do zahraničia.