Greenspan ostro kritizuje republikánov a Busha, chváli Clintona

Busha kritizuje, že vymenil princípy za moc, Clintona chváli za politickú odvahu. Osemdesiat jeden ročný Alan Greenspan, dlhoročnýž šéf americkej centrálnej banky a jeden z najvplyvnejších ekonómov, sa označuje za celoživotného libertariánskeho republikána.

Dlhoročný šéf americkej centrálnej banky a jeden z najvplyvnejších republikánskych ekonómov Alan Greenspan ostro kritizoval ekonomickú politiku republikánov a prezidenta Georga Busha, ktorí "vymenili princípy za moc". V pamätiach, z ktorých dnes citujú americké listy, naopak oceňuje demokratického prezidenta Billa Clintona, ktorý mal "politickú odvahu" rok po nástupe do Bieleho domu zakročiť proti deficitu rozpočtu. Podľa Greenspana je tiež vojna v Iraku vedená kvôli rope.

Republikáni "vymenili princípy za moc a nemajú ani jedno. Zaslúžili si prehrať," uviedol o minuloročných kongresových voľbách v knihe nazvanej The Age of Turbulence: Adventures in a New World (Rozbúrená doba: Dobrodružstvo v novom svete), ktorá vyjde v pondelok. Osemdesiat jeden ročný Greenspan bol na čele Federálneho rezervného systému 18 rokov do roku 2006.

Sám sa označuje za "celoživotného libertariánskeho republikána", ale aj napriek tomu si najviac chvály vyhradil pre demokrata Clintona. "Vstrebával ekonomické informácie ako huba a neustále a disciplinovane sa sústredil na dlhodobý ekonomický rast", napísal o ňom. Clintonov ekonomický plán z roku 1993 obmedzujúci deficit bol prejavom politickej odvahy, napísal Greenspan. "Faktom je, že (bývalý prezident Ronald) Reagan si požičiaval od Clintona a Clinton to musel splácať. Robilo to na mňa dojem, že sa nesnažil prikrášľovať realitu do tej miery, ako väčšina politikov. Nútil sa žiť v reálnom svete."

Naopak terajšieho prezidenta Busha vykresľuje ako človeka, ktorého motivuje predovšetkým ideológia a volebné sľuby z roku 2000 a ktorého nezaujímajú dôsledky jeho ekonomickej politiky. Greenspan bol pritom jeho zvolením v roku 2000 potešený, pretože sa do administratívy vracali jeho priatelia, s ktorými spolupracoval v 70. rokoch za prezidenta Geralda Forda, napríklad Richard Cheney alebo Donald Rumsfeld. "Fantazíroval som... a myslel som si, že máme jedinečnú príležitosť presadzovať ideály efektívnej, fiškálnej konzervatívnej vlády a slobodného trhu... čoskoro som zistil, že moji starí priatelia sa vydali nečakaným smerom," napísal. "Málo významu sa prikladalo dôkladnej ekonomickej debate a zvažovaniu dlhodobých dôsledkov." A koncom minulého roka bola už podľa neho vo Washingtone "nebezpečne nefunkčná vláda".

Zmieňuje sa krátko aj o vojne v Iraku. "Skľučuje ma, že je politicky nevhodné povedať to, čo každý vie: v irackej vojne ide z veľkej časti o ropu," napísal bez ďalších podrobností. Obhajoval tiež svoje vystúpenie v Kongrese v roku 2001, v ktorom podporil politiku daňových škrtov, ktorá potom významne prispela k vysokým rozpočtovým deficitom. Podľa neho jeho výroky skreslili priaznivci i odporci škrtov. Bolo to politicky výbušné vystúpenie, aj keď to nebolo mojím úmyslom, uviedol Greenspan a kritizoval vtedy republikánov ovládaný Kongres za to, že sa nedržali jeho rád a neprevádzali veľké daňové škrty poistkami proti budúcim deficitom. Rovnako tak kritizoval Biely dom za to, že tieto deficity nevetoval. Biely dom tvrdenia rešpektovaného ekonóma opatrne odmietol. "Nebudeme sa osúravedlňovať za to, že sme utratili to, čo bolo potrebné pre národnú bezpečnosť a vedenie vojny s terorizmom," povedal Bushov hovorca Tony Fratto.

Väčšiu časť knihy Greenspan venuje hlavným ekonomickým výzvam súčasnosti. V energetike doporučuje rozširovanie jadrových elektrární a myslí si, že limity pre emisie skleníkových plynov aôebo dane nebudú účinné. Obáva sa tiež rastúcej nerovnosti v USA, ktorá by mohla ohroziť "kultúrne väzby spoločnosti" a viesť i k "rozsiahlemu násiliu". Čeliť by sa tomu nemalo väčším zdaňovaním bohatých, ale väčšími investíciami do školstva. Greenspan zdôrazňuje aj význam zrútenia komunizmu, ktoré zdiskreditovalo vo svete centrálne plánovanie a inšpirovalo Čínu a následne Indiu, aby sa odklonili od socialistickej politiky.