Pred 60 rokmi vznikla CIA, vlajková loď tajných služieb USA

CIA slávi 60 rokov, jej činnosť od začiatku sprevádzalo mnoho škandálov.

Najznámejšia špionážna agentúra na svete - americká Ústredná spravodajská služba (CIA) - má v posledných rokoch zložitú úlohu. Po 11. septembri 2001 bojuje s ťažko definovateľným nepriateľom, ktorý sa nazýva terorizmus, a v tejto vojne ani nemôže zvíťaziť.

Úspechy CIA, ktorá bola formálne založená 18. septembra pred 60 rokmi, sú tajné a neviditeľné, zato zlyhanie sa stáva vecou verejnou.

Čo je hlavným predmetom činnosti CIA? Agentúra zbiera, koordinuje a analyzuje spravodajské informácie zo zahraničia, ktoré po reforme spravodajských služieb z roku 2004 oficiálne poskytuje svojmu nadriadenému orgánu - národnému riaditeľovi tajných služieb. Ten potom informuje Radu národnej bezpečnosti (tvorí ju prezident, viceprezident a ministri obrany a zahraničia). CIA by nemala hrať žiadnu úlohu v domácich záležitostiach.

Práve dobré informácie sú jedinou účinnou zbraňou v boji proti terorizmu či organizovanému zločinu. Musia sa však nielen zhromažďovať, ale tiež efektívne, správne a včas vyhodnotiť. A to sa CIA i napriek najmodernejšej technológii, niekoľko miliardovému rozpočtu a obrovskému počtu zamestnancov občas nedarí.

CIA stále musí žiť so skutočnosťou, že nedokázala zabrániť teroristickým útokom na New York a Washington, ktoré si vyžiadali životy takmer 3000 ľudí. Podobne zásadným zlyhaním bolo tvrdenie spravodajcov, že nájsť zbrane hromadného ničenia v Iraku bude hračka. CIA poskytla dôvod k invázii, ale zbrane sa nenašli.

Ani ďalšie škandály z poslednej doby neprospievajú dobrej povesti tajnej služby: prezradenie totožnosti agentky CIA Valerie Plameovej viedlo k rezignáciám najbližších osôb okolo prezidenta Georgea Busha a v prípade Lewise Libbyho i k odsúdeniu. Kritiku si vyslúžili utajené lety s osobami podozrivými z terorizmu alebo existencii tajných väzení CIA v rôznych krajinách.

Tradícia špiónov v USA rozkvitá už od čias Georgea Washingtona, ale prvá vládou organizovaná tajná služba v USA vznikla paradoxne až po vstupu Američanov do druhej svetovej vojny: v roku 1942 prezident Franklin Roosevelt založil Úrad strategických služieb (OSS). Bola to priama reakcia na útok na Pearl Harbor, ktorému by sa vraj pri správnom vyhodnotení informácií bolo dalo predísť.

OSS bola rozpustená hneď v septembri 1945. Prezident Harry Truman však rýchlo rozpoznal - vzhľadom k blížiacej sa studenej vojny - nutnosť existencie podobnej organizácii a od januára 1946 fungovala Ústredná spravodajská skupina (CIG). CIA sa sformovala potom, čo vstúpil 18. septembra 1947 do platnosti zákon o národnej bezpečnosti.

Boj proti komunizmu dominoval aktivitám CIA po štyri desaťročia. Jej špionážna sieť pokrývala prakticky celé územie bývalého východného bloku a akcie smerované na Východ údajne pohlcovali viac než 70 % rozpočtu.

Spojenie so CIA sa dokázalo aj u aktérov zrejme najväčšieho politického škandálu všetkých čias, aféry Watergate.

V roku 1997, v dobe charakterizovanej ako krízy identity CIA, jej vtedajší šéf George Tenet vyhlásil, že sa chce sústrediť na súčasné medzinárodné hrozby, ako je obchod s drogami, šírenie nukleárnych zbraní a terorizmus. Tieto ciele po 11. septembri 2001 nadobudli ešte viac na aktuálnosti.

Väčšina informácií o CIA podlieha utajeniu, a tak je napríklad posledný oficiálny údaj o výške rozpočtu organizácie z roku 1998. Vtedy to bolo 26,7 miliárd dolárov.

Ani CIA nie je nedotknuteľná a jej činnosť je kontrolovaná: od roku 1947 do polovice 70. rokov plnil americký Kongres úlohu "strážneho psa" skôr laxne.