Pápež vyzval k väčšej medzinárodnej spolupráci proti zmene klímy

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: Fabio Pozzebom/ABr

Pápež Benedikt XVI. dnes v rámci svojej dlhodobej kampane na ochranu životného prostredia vyzval k väčšej medzinárodnej spolupráci v boji proti stenšovaniu ozónovej vrstvy, ktorá chráni Zem pred škodlivým žiarením z vesmíru.

Pripomenul dnešné 20. výročie prijatia Montrealského protokolu o obmedzovaní látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. "V posledných dvoch desaťročiach boli dosiahnuté významné výsledky ku prospechu dnešných a budúcich generácii, a to vďaka príkladnej spolupráci medzinárodného spoločenstva.. Dúfam, že sa táto spolupráca ešte prehĺbi," prehlásil pápež.

Montrealský protokol je považovaný za jednu z najlepšie fungujúcich medzinárodných ekologických zmlúv. Pristúpením k nemu 16. septembra 1987 sa 24 signatárskych štátov zaviazalo ku kontrole výroby chemických látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, k postupnému obmedzeniu ich používania a k ich likvidácii šetrným spôsobom, aby nedochádzalo k nechceným únikom do atmosféry.

Bývalé Československo dohodu prijalo v roku 1990, Česká republika o tri roky neskôr, doposiaľ ju ratifikovalo 191 krajín. Na pamiatku dňa, keď bol protokol schválený, vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 16. september Medzinárodným dňom ochrany ozónovej vrstvy.

Výsledok pri ochrane ozónovej vrstvy pritom podľa vedcov nebude zrejme závisieť len na úbytku freónov a ďalších škodlivých látok v stratosfére. Ozónovú vrstvu totiž môžu ovplyvňovať i skleníkové plyny, ktoré sa v dôsledku priemyslovej ľudskej činnosti vyskytujú v atmosfére v súčasných vysokých koncentráciách a spôsobujú globálne otepľovanie Zeme.

Ozónová vrstva chráni Zem pred účinkami ultrafialového žiarenia,ktoré u ľudí zvyšuje riziko rakoviny kože a poškodenie zraku. Dlhodobo má rovnako zlý vplyv na biologickú rozdielnosť planéty. Najväčšie oslabenie tejto ochrannej vrstvy bolo namerané nad oboma pólmi. Pozorovanie Európskej vesmírnej agentúry (ESA) odhalilo v roku 2001 tiež menšiu "dieru" nad severným Atlantikom.