Ruská pilotovaná loď na Mars v roku 2020

Použité kozmické plavidlo by mohlo vážiť okolo 600 ton a posádku by tvorila štvorica či šestica kozmonautov. Takú veľkú loď nie je možné vyniesť na obežnú dráhu vcelku, preto bude z modulov zostavená až v kozmickom priestore.

Ruskí kozmonauti by sa mohli vydať k planéte Mars v roku 2020, v najhoršom o päť rokov neskôr. Prehlásil to dnes šéf leteckého a kozmického strediska spoločnosti Energija Alexander Kaleri. Let by podľa neho trval dva roky a expedícia by na Marse zostala mesiac.

Použité kozmické plavidlo by mohlo vážiť okolo 600 ton a posádku by tvorila štvorica či šestica kozmonautov. Takú veľkú loď nie je možné vyniesť na obežnú dráhu vcelku, preto bude z modulov zostavená až v kozmickom priestore, vysvetlil dnes Kaleri na celoruskej astronomickej konferencii v Kazani. Za zaujímavý označil projekt podľa agentúry ITAR-TASS i prvý ruský vicepremiér Sergej Ivanov.

Kaleri zdôraznil, že systémy podpory života pri dlhodobom lete k Marsu už sú vymyslené. Odborníci teraz riešia problém, ako zostaviť vo voľnom priestore veľké konštrukcie. Loď by napríklad mala mať dva solárne panely, každý asi 700 metrov dlhý. K Marsu by sa Rusi vydali celkom trikrát. Úlohou prvej expedície by bol oblet "červenej planéty", druhá by využila veľký pristávací modul, ale v automatickom režime bez kozmonautov. Až pri treťom lete by sa polovica posádky dotkla nohou povrchu štvrtej planéty slnečnej sústavy, vysvetlil kozmonaut, ktorý sám bol vo vesmíre celkom 600 hodín.

Rusi sa na cestu k Marsu pripravujú tiež na Zemi. V súčasnosti napríklad finišujú prípravy projektu Mars-500, ktorý má preveriť možnosti posádky žíť dlhú dobu spoločne v uzavretom prostredí. Šestica ľudí má v makete kozmickej lodi prežíť najmenej 500 dní. Prvé skúšobné pobyty začnú už tento rok, projekt samotný bude odštartovaný na konci roku 2008.

Na astronomickej konferencii v Kazani dnes ale zaznel návrh ešte odvážnejšej výpravy. "Musíme si dávať tie najvyššie ciele, letieť prví do medzihviezdneho priestoru. Môžeme sa na to dívať ako na prípravu k ceste k Alfe Centauri," prehlásil napríklad Vladislav Izmodenov z Inštitútu kozmických výskumov Ruskej akadémie vied. Odpovedal tak na otázku vicepremiéra Ivanova, čo musí ľudstvo urobiť, až začne uhasínaľ Slnko. Alfa Centauri je Slnku najbližšia hviezda.